Kurt Vonnegut

V dnešný deň (11. Apríla) v roku 2007 zomrel vo veku 84 rokov populárny americký spisovateľ, satirik, grafik a humanista, Kurt Vonnegut. 😔

Ako mladý začal študovať na Cornellovej Univerzite odbor Chémie ⚗️, no Druhá svetová vojna zmenila jeho život. Bol poslaný do Európy, kde ho Nemci zajali a držali v podzemnom sklade mäsa nazvanom "Schlachthof Fünf" (Bitúnok č. 5, čo je aj rovnomenný názov jeho majstrovského knižného diela 📗), vďaka čomu paradoxne prežil hrozné bombardovanie. 💣

Na konci vojny bol totiž očitým svedkom nezmyselného zničenia nemeckých Drážďan americkými a britskými bombardérmi - kultúrne bohatého mesta, ktoré malo takmer nulovú vojnovú dôležitosť. Prepuknuté požiare 🔥, ktoré vznikli po zhodení asi 4000 ton výbušnín, zabili vtedy vyše stotisíc obyvateľov tohto mesta v priebehu jediného dňa. Vonnegut mal šťastie. Nemci ho následne zapojili aj do zbierania mŕtvych tiel 💀, ktoré hromadne spaľovali. V máji 1945 bol nakoniec vyslobodený ruskými vojskami.

V knihe Bitúnok č. 5 pojednáva o tejto vojne. Ako bolo však pre Vonneguta typické, spája dej reálnych udalostí s istou sci-fi tématikou. V tomto prípade s mimozemšťanmi z planéty Tralfamadore 🛸 a cestovaním v čase.

Nie len táto kniha, no aj takmer všetky ostatné jeho knihy sú veľmi svojské a atypické. Človek musí mať rád jeho štýl satirického, inteligentného a často absurdného charakteru, ktorý zapája aj prvky science-fiction a antiutópie, no v skutočnosti je až príliš realistický. Všetky jeho diela ponúkajú dosť priestoru na hlboké zamyslenie 🤔 a ukazujú jeho nadpriemernú a veľmi bujnú fantáziu a zmysel pre humor.

Ja som sa s ním prvýkrát zoznámil už pred asi štvrťstoročím, keď som ako teenager na Hallmarku uvidel sfilmovanie niektorých jeho krátkych poviedok z knihy 📕 "Vítejte v pavilonu Opic" 🙊. Isté epizódy ma nenechali chladným dlhé dni, mesiace, až roky. Zaryli sa mi hlboko do mysle a stále som sa k týmto myšlienkam navracal. Hlavne časti o šachovej hre ♟️, kde za každú figúrku bol obetovaný jeden človek (All the king horses) či o človeku, ktorý preniesol svoje vedomie do počítača. Skvelé a filozoficky podnetné krátke diela, ktoré som si konečne mohol pred rokmi prečítať aj v plnom rozsahu v knižnej podobe v českom jazyku. Rozmanité a rôzne ladené poviedky plné satiry, antiutópie a futuristiky.

Jeho poslednou novelou bola kniha 📘 "Časotrasenie" z roku 1997, ktorá je zaujímavým pohľadom na slobodnú vôľu. Ústrednou myšlienkou knihy je náhle a krátke zastavenie rozpínania vesmíru (či dočasné zmrštenie) v roku 2001, ktoré spôsobí skok v čase naspäť do roku 1991. Všetci ľudia sú teda nútení nedobrovoľne znovu prežiť poslednú dekádu, avšak bez možnosti zmeniť svoje rozhodnutia. Na túto "bezmocnosť" si zvyknú tak, že sa po návrate do pôvodného bodu zvratu, kde tentokrát čas ďalej pokračuje a umožňuje slobodu rozhodovania, nie sú schopní tieto rozhodnutia robiť.

Kniha nie je síce hodnotená až tak pozitívne ako jeho ďalšie knihy 📚 (napr. Sirény Titánu, Mechanické piano, Matka noc či Galapágy), no práve v tejto knihe (v 21. kapitole), ktorá má asi najsilnejšie autobiografické prvky, sa objavil výrok z dnešného mému o humanizme.

Kurt sa označoval za ateistu a humanistu. Vyrastal do rodiny voľnomyšlienkárov niekoľkých generácií, no neodsudzoval a nijako zvlášť nekritizoval náboženstvá.

Mal na ne trochu nekonvenčný názor a považoval ich za nástroj v spoločnosti, ktorý dokáže mať pre isté skupiny ľudí pozitívny charakter.

Dokonca sa sám označoval ako 👉"Christ-loving Atheist"👈 a aj keď neveril v božskosť Ježiša Krista, uznával jeho spôsob šírenia tolerancie a ľudskosti. Bol veľkým obdivovateľom Ježišovho "Kázania na hore" (Sermon on the Mount) 🗻 a vyjadril sa, že aj tieto slová formovali jeho humanizmus.

V spomínanej knihe Časotrasenie dokonca uviedol, že po tom, čo dostal list od jedného človeka, ktorý strávil väčšinu života vo výchovnonápravných zariadeniach a teraz po "vyšmarení z basy" mal začať žiť v normálnom svete bez priateľov a rodiny, mu odporúčal "vstúpiť do nejakej cirkvi." 😲

A to urobil už ako s čestným titulom prezidenta Americkej Humanistickej Asociácie (AHA), ktorý prebral po Isaacovi Asimovovi a po tom, čo získal v rok 1992 ocenenie "Humanista roka".

🙋 Prečo mu to odporúčal? Ako píše sám v knihe:

👉 "Takému človeku by som nemohol odporúčať humanizmus. Neodporúčal by som ho ani veľkej väčšine obyvateľstva tejto planéty... Humanisti - v podstate vzdelaní príslušníci prosperujúceho stredného stavu prežívajúci bohatý život ako ja - nachádzajú dostatočnú extázu v pozemskej múdrosti a nádeji. To väčšina ľudí nevie. Voltaire, pre humanistov niečo ako praotec Abrahám, pohŕdal rímskokatolíckou cirkevnou hierarchiou, ale pred svojimi menej vzdelanými, prostoduchejšími a ustráchanejšími zamestnancami to tajil, lebo vedel, akým stabilizujúcim faktorom je pre nich náboženstvo. "

🧐 Niečo na tom asi bude, aj keď osobne si myslím, že ak sa bude humanizmus zavádzať postupne (osvetou, uvedomovaním a nie násilným nútením), má veľkú šancu poskytnúť skvelú alternatívu všetkým ľuďom a nie len intelektuálne uvedomelým, ktorí dokážu hľadať zmysel života aj bez nadpozemského kontrolóra.

Na náboženské doktríny mal však Kurt jasný názor. 🤨 Považoval ich za "despotické a očividne vymyslené zlátaniny" a ako samozvaný náboženský skeptik neveril v žiadne nadprirodzené úkazy. Odsudzoval aj iné pseudovedecké a mystické bludy. Vtipne napríklad poznamenal:

👉 "Tí, čo veríte v telekinézu, zdvihnite ruku - moju ruku."

Na záver ešte jeden vytrhnutý citát zo zbierky fejtónov - bestselleru 📙 nazvaného "Muž bez vlasti" (A Man Without a Country):

👉 "Ak by bol Boh dnes nažive, určite by bol ateistom..."