Kresťanské krajiny vzorom prosperity? Ani náhodou.

13.03.2020

Mohol som vybrať do súboja aj iné krajiny. Na stranu s nižšou religiozitou a vysokou životnou úrovňou, by sme mohli pripísať napríklad aj Nórsko, Kanadu, Veľkú Britániu, Holansko, Švajčiarsko, Austráliu, Japonsko, Nemecko či Island. Tieto krajiny patria aj k najbezpečnejším, s najvyššou úrovňou vzdelania či príjmu.

Na opačnej strane skupinu krajín výrazne religióznych a pritom stojacích na čelných pozíciach v hodnotení kriminatity, korupcie, počtu vrážd, detskej úmrtnosti, nízkeho príjmu či nižšej vzdelanostnej úrovne môžu dopĺňať napríklad aj Senegal, Mali, Peru, Bolivia, Bangladéž a mnoho iných prevažne rozvojových krajín.

Celková korelácia medzi religiozitou a životnou úrovňou hovorí výrazne v prospech sekularizovaných štátov s vysokým počtom neveriacich.

Nigéria ma obrovské zásoby ropy. Patrí k najväčším ťažobným veľmociam a bežní ľudia tam pritom žijú v extrémnej chudobe. Vzdelávací systém je úbohý a korupcia prekvitá. Politici, magnáti a militantné jednotky riadia spoločnosť a žijú v extrémnom prepychu. Politici vo vláde zarábajú 160 násobok priemernej mzdy v krajine. Severná časť Nigérie je prevažne moslimská a južná časť kresťanská. Ani Hospodin a ani Alláh však nemajú záujem im pomôcť. Načo je vlastne veriacim v Nigérii dobré to každodenné modlenie a prosenie o pomoc?

Samozrejme sú krajiny, ktoré viac či menej vybočujú zo všeobecne jednoznačnej korelácie. Napríklad Saudská Arábia, ktorá je síce bohatá a zároveň extrémne religiózna (a hlavne nesekulárna), no k bohatstvu prišla ako slepá kura k zrnu - vďaka rope. O blahu obyvateľstva by sa dalo dlho diskutovať - hlavne ak sa opýtate saudskoarabských žien.

Alebo USA, ktoré však v posledných rokoch naberajú výrazný klesajúci trend v religiozite (a to hlavne u mladých ľudí). Navyše ako Steven Pinker uvádza vo svojej knihe "Buď svetlo", USA síce patria k najreligióznejším krajinám "západného" sveta, no blaho a šťastie ich obyvateľov patrí k najslabším.

A ešte jeden citát na záver z Pinkerovej knihy k negatívnej korelácii medzi religiozitou a blahom:

"Podobné trendy ukazuje ďalších päťdesiat štátov, čiže sa zdá, že čím nábožnejšia krajina, tým horšie sa majú jej obyvatelia.

Samozrejme, kauzálne súvislosti tu zrejme nikdy nedokážeme, ale je logické, že v demokratických krajinách vedie sekularizmus k humanizmu, ľudia sa prestávajú spoliehať na modlitby, doktríny a cirkevné autority a dôveru vkladajú do praktických návrhov na zlepšenie spoločnosti."