Konfucianizmus

15.03.2019

Pred pár dňami som mal opäť príležitosť navštíviť Čínu a tak som sa tentokrát zameral na tretie Čínske náboženstvo, ktoré som doposiaľ nejako prehliadal (asi preto, že nie je tak honosne prezentované ako ostatné dve), a tým je konfucianizmus.

Spolu s taoizmom a budhizmom patrí k trom najväčším a najdôležitejším čínskym náboženstvám. Čínske náboženstvá vznikali v izolácii, bez vplyvu ostatných svetových náboženstiev. Preto sa od tých západných aj výrazne líšia.Je teda konfucianizmus (tiež aj konfuciánstvo) náboženstvo alebo nie? Nahliadol som do desiatok literárnych i filmových zdrojov a zistil som, že názor na postavenie konfuciánstva nie je úplne jednotný. Niekde je považované za čisto filozofický či politicko-právny systém na formovanie spoločnosti, inde sa pokladá za smer s jednoznačne náboženskými prvkami. V každom slušne vychovanom lexikóne či encyklopédii náboženstva ho určite nájdete.

Učenie Konfúcia, ktorý sa pokladá (spolu s Lao-c') za najdôležitejšieho filozofa a mysliteľa Číny, sa venovalo metafyzickým otázkam len minimálne. Konfuciánstvo sa formovalo bez hlbokých úvah o božstve a jeho funkcií. Avšak neskôr vzniknuté rituály a obrady spojené s konfuciánstvom a k tomu množstvá chrámov a sôch na uctievanie Konfúcia (udelenie náležitej pocty jeho myšlienkam) vystavené s podporou štátu po celej Číne, robia z tohto filozofického smeru naozaj praktizované náboženstvo. Náboženstvo však často nazývané neteistické, poloteistické či kváziteistické (podobne ako niektoré vetvy budhizmu, taoizmus či šintoizmus). Mnohí konfuciánci ho často sami nepovažujú za náboženstvo. Len nasledujú svojho učiteľa Konfúcia a neveria v nadprirodzeno či Boha, prípadne vyznávajú iné náboženstvo.

Prečo sa potom v ňom hoci len okrajovo bohovia či nadprirodzené bytosti spomínajú? Lebo si to v minulosti tak ľudia pretvorili - hlavne primiešavaním z iných vieroúk. Pri všetkých čínskych náboženstvách je nutne poznamenať, že vznikali v dobe, v ktorej vedecké poznanie sveta neexistovalo a preto nevysvetliteľné úkazy a javy v prírode či živote ľudí boli ako všade inde na svete vysvetľované na úrovni predstavivosti týchto ľudí. Bol to svet plný duchov a nadprirodzených síl, ktoré bolo nutné prosiť o pomoc, uzmierenie a prípadne poskytovať obety. Vôľa a názory duchov boli dôležité a veštecké rituály boli každodennou praxou. Preto aj v konfuciánstve sa tieto bytosti a nižšie božstvá vyskytujú. Ináč by to asi byť ani nemohlo.

Avšak HLAVNÝ dôraz kladie konfucianizmus na etický význam medziľudských vzťahov, ktoré začínajú v rodine. Základom Konfuciovho učenia je ľudskosť (žen), čiže je prioritne zamerané na "humanizmus" a medziľudské vzťahy. Konfúcius tvrdil, že pôvodom tejto cnosti "žen" sú nebesá. Ak človek prežije svoj pozemský život správne, dosiahne po smrti pokoj a harmóniu v nebi, čo je však typický názor človeka žijúceho päť storočí pred naším letopočtom. 

Konfúcius za svojho života so svojimi myšlienkami síce neuspel u žiadneho veľkého panovníka, no úspech jeho myšlienok sa prejavil až neskôr, keď jeho žiaci začali toto učenie šíriť. Pred príchodom červenej armády bol konfucianiznus dokonca štátnym náboženstvom v Číne a dodnes je veľmi dôležitým náboženstvom aj v susedných krajinách. 

Po roku 1949 ho komunisti zakázali kvôli presvedčeniu, že tieto staré tradície brzdia pokrok. Konfuciánsvo však dlhodobo formovalo čínsky ľud a preto dnes nepochopíte Čínu a jej národ bez toho, aby ste pochopili Konfúciove učenie. Každoročné húfne cestovanie stoviek miliónov Číňanov do vzdialených domovov počas Čínskeho nového roku, aby navštívili rodičov, úcta k starším, tradície, dôležitosť hierarchie a hlboko zakorenené vzory morálky, etiky a humánnosti, to všetko pochádza z piatich hlavných kníh od Konfúcia, z ktorých najdôležitejšou sú Hovory.

Ďalší dôraz kládol Konfúcius na vzdelanie a poctivú prácu. Cieľom konfucianistu bolo stať sa učencom, služobníkom spoločnosti. Na vysoké pozície do štátnych úradov sa vykonávali ťažké skúšky, pri ktorých uchádzači museli vedieť citovať rozsiahle pasáže Konfúciovho učenia.

Medzi pôvodnými čínskymi nábožestvami konfucianizmom a taoizmom prebiehali v starej Číne časté diskusie a polemiky. Tie však pomáhali týmto náboženstvám, rozvíjať a upresňovať svoje názory. Výrazne ich ovplyvnil príchod indického budhizmu (taoizmus viac než konfuciánstvo). V období dynastie Ming mudrci hlásali, že tieto tri náboženstvá sú v podstate jedným. Väčšina dnešných veriacich Číňanov naozaj vyznáva všetky tri náboženstva - či vlastne to jedno synkretické. Z každého si berú niečo iné. Z konfuciánstva tradície a uctievanie predkov, z taoizmu mystickú interpretáciu sveta a z mahájánskeho budhizmu spásu a vieru. Aj nádherný chrám Wong Tai Sin v Hong Kongu, ktorý som pred pár rokmi navštívil bol zasvätený všetkým trom náboženstvám a mottom tohto chrámu bolo "splniť všetky priania a modlitby" bez rozdielu vyznania.

Aj keď mám proti striktným hierarchickým predpisom či dobovým metafyzickým úvahám konfuciánstva výhrady prameniace z kultúrno-spoločenského a vedomostného rozdielu viac než dvoch milénií, musím priznať, že z desiatok dnes existujúcich náboženstiev je konfuciánstvo asi to najprijateľnejšie, lebo dáva do popredia rozum, vzdelanie, humánnosť, etiku, empatiu, morálku a úctu. Nie pokoru a poslušnosť voči nadprirodzenej bytosti ako to prezentujú západné náboženstvá. Hlavným cieľom konfuciánstva je stáť sa lepším človekom v tomto živote kvôli tomu, že žijeme s inými ľuďmi a navzájom sa ovplyvňujeme.

Konfúciove múdrosti vrátane (negatívnej verzie) zlatého pravidla morálky - Nerob iným to, čo nechceš, aby oni robili tebe - sú v Číne stále známe.

Na internete sa však objavujú aj citáty, ktoré sú mu prisudzované a on ich nikdy nepovedal - NO VERILI BY STE TOMU ?!