Racionálne analytické uvažovanie "bohužiaľ" vyžaduje viac námahy než intuitívne rozhodovanie na základe dobrého pocitu z pekne podanej propagandy. Trochu sa intelektuálne ponamáhať však stojí za tú odmenu a váš mozog (teda vy) vám za to bude vďačný.
Ak pochopíte, ako funguje váš mozog, ako fyziologické procesy vašich tiel ovplyvňujú vaše rozhodovanie, ako vás dokážu zmysly oklamať a ako sa dá predchádzať zlej argumentácii či vycibriť analytické myslenie, až vtedy budete schopní jasnejšie premýšľať a nenaletíte tak rýchlo na rôzne povery či trendy, ktoré by vás v lepšom prípade mohli stáť peniaze a v horšom zdravie či dokonca život.
Na slovenskom knižnom trhu sa v poslednej dobe konečne začali pomaličky a obozretne objavovať aj publikácie práve z oblasti kritického myslenia. To, že sa väčšina spomínaných kníh objavila na pultoch len v posledných dvoch či troch rokoch poukazuje na všeobecné pochopenie nutnosti niečo robiť v smere osvety a záchrany ľudstva pred dezinformáciami. Chcel by som vám teda predstaviť niekoľko mojich favoritov a poukázať na skvelú možnosť ako stráviť čas nie len príjemne, ale aj veľmi hodnotne.
Hviezdičky pri názve knihy označujú moje odporúčanie, s ktorou knihou je dobré začať. Prečítať sa oplatí totiž všetky.
Knihy som rozdelil do štyroch kategórií, aj keď sa obsahovo často prelínajú a dopĺňajú:
- Medzi najdôležitejšiu kategóriu radím knihy o racionalite a kritickom myslení, ktoré ukazujú, ako správne analyzovať informácie a ako sa nedopúšťať chybného uvažovania.
- Veľmi prínosnými sú aj knihy z oblasti neurovied vysvetľujúce, ako mozog spracováva tieto údaje, prečo sa tak evolučne vyvinul, aké má limity a ako ho pochopiť natoľko (jeho možnosti i limity), aby sme vedeli z neho dostať maximum.
- Informačne veľmi zaujímavé sú aj knihy, ktoré ukazujú objektívny pohľad na fakty a ukazujú, prečo máme tak skreslený pohľad na svet.
- Kategória psychológie je úžasným vstupom do sveta vzájomných vzťahov i sebapoznávania. Zistíte, ako ľudia (občas i iné živočíchy) používajú svoje mozgy, ako si vytvárajú stereotypy a ako sa dá analyzovať ich správanie.
Tak vám prajem veľa zábavy pri výbere knihy, ktorá vám vyplní voľný čas a možno pomôže lepšie myslieť či pochopiť samých seba.
Steven Pinker: Buď svetlo (2019)
***
Môj obľúbený kučeravý kognitívny psychológ je profesorom na Harvardovej univerzite. Je veľkým zástancom humanizmu, osvietenstva a vedeckého pokroku. Veľký boom na knižnom trhu urobil už svojou predošlou knihou na podobnú tému "Lepší anjeli našej prirodzenosti" (mala by tento rok vyjsť v češtine), kde analyzuje dáta a ukazuje ako ubúda násilia i ďalších mnoho negatívnych vplyvov v našej spoločnosti. Náš pocit, že svet speje do ... je podľa neho veľmi skreslený. A názorne to prezentuje na veľkom množstve zozbieraných dát, ktoré jasne ukazujú pozitívne trendy v takmer každej oblasti života. Kniha "Buď svetlo", ktorú Bill Gates označil ako svoju novú najobľúbenejšiu knihu všetkých čias, je rozšírením tejto myšlienky a Pinker v nej vysvetľuje, prečo sa v televíziách po celom svete objavujú hlavne negatívne správy (a ignorujú sa často tie pozitívne) a prečo ľudí skôr zaujíma napríklad to, že dnes jedlo lietadlo spadlo a nie to, že ich tisíc doletelo bez problémov. Takto jednosmerne orientované správy nám potom výrazne skresľujú náš pohľad na realitu. Prečítajte si teda, ako to svetom v skutočnosti je a ako k tomu dospeli vedecký pokrok a humanizmus.
V tomto krátkom
videu predstaví knihu sám Pinker.
Hans Rosling a kolektív: Moc faktov (2019)
*****
Veľmi podobne ladená kniha, ako Pinkerova "Buď svetlo". Okrem vymenovania pozitívnych trendov, poukazuje Rosling na desať mylných inštinktov a z nich prameniacich skreslených údajov. Nebudete však jediní, kto na Roslingové otázky o stave sveta budete odpovedať horšie ako šimpanzy. Rovnako nesprávne na tieto otázky odpovedajú aj študenti univerzít, profesori a dokonca aj žurnalisti. Totálne nepresný pohľad na svet máme všetci, a to aj vďaka skreslenému spravodajstvu, populizmu a nezáujmu. Dokonca máme horší odhad, ako keby sme odpovede len náhodne vyberali (teda ako to robia aj tie šimpanzy).
Medzi skvelé pozitíva knihy radím aj rozdelenie sveta do štyroch kategórií podľa príjmov (namiesto neaktuálneho a zavádzajúceho delenia na rozvojové vs rozvinuté, prípadne západné vs východné krajiny), čo prináša výrazne lepšie chápania sveta.
Kniha sa ľahko číta (nie len tým, že je kratšia) pretože Roslingov štýl písania je vtipný a veľmi zrozumiteľný. A mimochodom, je to tiež jedna z najobľúbenejších kníh Billa Gatesa (aj keď to asi nič neznamená). No uznajte po vzhliadnutí tohto
videa, či nemá Rosling úžasný talent na vtipné podanie inač suchopádnych štatistitkých údajov.
Jurkovič, Čavojová, Brezina a kolektív: Prečo ľudia veria nezmyslom (2019)
***
Hoaxy, konšpiračné teórie, homeopatia, fakenews, trolling, pseudoveda, šarlatánstvo, dezinformácie. To všetko sú názvy zavádzajúcich informácií s ktorými sa denne stretávame a musíme využívať značnú intelektuálnu námahu, aby sme im nepodľahli. Občas sa v nich skrýva aj niečo málo pravdy (kto by očakával, že ilegálne odpočúvanie demokratov nariadené Nixonom, či sledovanie každého nášho kroku na internete agentúrou NSA nebudú len konšpiračné teórie) a na tom ľudia začínajú stavať a viac sa už nezamýšľajú. Prijať takéto zbrklé závery je často ľahšie, zaujímavejšie a napínavejšie. Skoro ako život v sci-fi filme. Ako teda odlíšiť, čomu budeme veriť a čomu nie?
Dvanásť slovenských autorov, prevažne pracovníkov Slovenskej akadémie vied, vás zasvätí do tajov racionálneho myslenia.
Roland Oravský a kolektív: Lovci šarlatánov. Príručka zdravého rozumu (2019)
*****
Veľmi dôležitá kniha, ktorá vám dokáže zachrániť zdravie či život. Iracionálne a poverčivé myslenie je obzvlášť nebezpečné v oblasti medicíny. Rozlišovať medzi reálnou a vedecky nepodloženou alternatívnou medicínou je teda veľmi dôležité. Dvanásť slovenských odborníkov vám veľmi humorným (občas až sarkastickým) spôsobom vyrozpráva príbehy zarytých zástancov pitia bielidiel (tzv. MMS a CDS či proste savopičov), jedenia placenty (tzv. placentofágia), žitia iba zo vzduchu (tzv. bretariánstva), pitia moču (tzv. urinoterapie), kryštaloterapie, homeopatie, prekysľovania organizmu, biorezonancie a ďalších očividných šarlatánskych metód. Dozviete sa však aj niečo viac o ďalších kontroverzných témach spojených s medicínou, liečiteľstvom a snahou o zdravý život, akými sú napríklad ketogénna, vegánska, breussova, gersonova, makrobiotická diéta a mnohých iných. Sú postavené na reálnych medicínskych poznatkoch alebo sú to len trendové slová, ktoré dobre predávajú? Prečítajte si knihu a zistíte to. Určite sa pri nej budete dobre baviť.
Ján Markoš: Sila Rozumu v bláznivej dobe (2019)
****
Kniha o našom každodennom živote. Slovenský autor Ján Markoš ukazuje chyby argumentácie na príkladoch, ktoré dobre poznáme, ak sledujeme dianie naokolo či už v novinových správach, v televízii, či na internete. Napríklad vysvetlenie pojmu "dehumanizácia" citovaním výrokov od zástancov Kotlebu či z memíčiek zo stránok Zomri sú pre nás ľahko pochopiteľné a dotýkajú sa nás osobnejšie. Okrem toho sa dozviete aj to, ako funguje podprahová reklama, populizmus v politike, ako sa manipulujú grafy, prečo Rusovi zobrazí google iné mapy než Ukrajincovi, či ako je to s našou závislosťou na mobilných telefónoch (ktoré autor nazval cumlíky pre dospelých). Autor je vyštudovaný filozof, teológ a je aj šachovým veľmajstrom. Nemusíte súhlasiť s každým jeho tvrdením (ani ja som tak nerobil) a predsa si v knihe nájdete množstvo výborných informácií a názorov.
Vladimíra Čavojová a kolektív: Rozum. Návod na použitie. (2016)
***
Vladimíru Čavojovú sme už stretli v knihe "Prečo ľudia veria nezmyslom". Tentokrát stojí na čele tímu šiestich autorov v knihe venovanej prevažne študentom a ich učiteľom. Každý autor má svoj štýl písania, no kniha predsa tvorí celistvý (aj keď štýlovo pestrý) pohľad na racionálne myslenie a skeptický postoj k informáciám.
Zaujímavými sú napríklad témy o tom, prečo chcú naše mozgy viac vyhrať debatu, než nájsť riešenie problému alebo o tom, aké chabé majú naši univerzitní študenti reflektívne myslenie a ako ho zdokonaľovať. V knihe nájdete aj zopár dobrých logických úloh či zaujímavé odkazy na dôležité internetové stránky.
Kniha s podnázvom "Psychológia racionálneho myslenia" vysvetľuje množstvo odborných pojmov z tejto oblasti a je na rozdiel od vyššie spomínanej Makošovej knihy trošilinku odbornejšia.
Guy P. Harrison: Mysli! Prečo by si sa mal na všetko pýtať. (2018)
****
Túto knihu som objavil náhodou v kníhkupectve a aj som ju chcel hneď vrátiť na pult, keď som videl, že vyšla v nakladateľstve, ktoré vydáva pomerne veľké množstvo brakov. Kniha ma však zaujala recenziou a odporúčaním od môjho obľúbeného astrofyzika Neila deGrasse Tysona na obálke. Tak som si ju predsa kúpil a bola to moja prvá kniha venovaná reklame na kritické myslenie.
Úvodné kapitoly knihy sú venované propagácii skepticizmu, kritického myslenia a vedeckého prístupu k analýze informácií. Harrison tu uvádza, prečo je viera škodlivá pre ľudstvo a prečo je silný skepticizmus tak potrebný pre budovanie lepšieho života.
Druhá, pre mňa zaujímavejšia časť, sa venuje fungovaniu mozgu a autor popisuje, ako pracuje tento orgán a prečo sa naň nedá stále spoľahnúť.
V tretej časti sa venuje konkrétnym populárnym podivným tvrdeniam a uvádza, akým spôsobom sa na ne treba dívať a čo treba brať do úvahy, aby ste nenaleteli argumentačne slabým tvrdeniam o existencii UFO, Antlantídy, duchov, zázrakov, reinkarnácii či o fungovaní astrológie i alternatívnej medicíny.
Vo štvrtej kapitole sa venuje správnej "starostlivosti o mozog". Píše, prečo je správne stravovanie, pohyb, spánok a trénovanie mozgu tak potrebné pre jeho optimálne fungovanie.
Podrobnejšiu recenziu tejto knihy nájdete v tomto mojom blogu:
Dan Barker: Možno áno, možno nie (1997)
***
Dan Barker je americkým ateistickým aktivistom, ktorý bol takmer dve desaťročia evanjelickým kňazom. Od roku 1984, kedy prvýkrát vystúpil na verejnosti s tým, že je ateista, sa zúčastnil vyše 200 verejných diskusií s veriacimi a svojimi hlbokými znalosťami z teológie ich často veľmi dobre uzemní. V súčasnosti je co-prezidentom organizácie Freedom from Religion Foundation, ktorá šíri osvetu a okrem iného pomáha aj kňazom, ktorí opustili vieru v Boha, no nevedia, ako sa s tým vysporiadať či prezentovať v rámci rodiny či na verejnosti.
Táto kniha však nie je venovaná ani ateizmu a ani teológii. Je naopak určená deťom a má im ponúknuť zrozumiteľný návod na to, ako kriticky a skepticky hodnotiť tvrdenia, s ktorými sa stretnú.
Kniha "Možno áno, možno nie" rozpráva príbeh Andrejky, ktorá je skeptickým človekom a nenechá sa oblbnúť duchárskymi príbehmi. Chce prísť tvrdeniam kamarátov na koreň a pýta sa ich na podstatu a zdroje tvrdenia, až kým sa nedopracujú k záveru, ktorý ukazuje, že všetko je to nakoniec úplne ináč, než to na počiatku vyznelo.
V jeho druhej knihe zo série "Možno je to správne, možno nesprávne" sa Andrejka učí rozoznávať správne od nesprávneho a rieši morálne zložité situácie.
Obe knihy sú jednoducho ilustrované a obsahujú len málo textu. Nemajú deti nudiť ani odstrašiť. Dajú sa prečítať za pár minút a slúžia skôr ako vstup do diskusie medzi deťmi a rodičmi na témy kritického myslenia a morálnych hodnôt.
Grady Klein a Danny Oppenheimer: Psychologie. Komiksový úvod (2018)
****
Ak máte radšej komiksy a ilustrované príbehy, veľmi odporúčam ako vstup do sveta psychológie túto knihu. Rovnako ako som pred istou dobou odporúčal na vstup do filozofie knihu "Komiksová filosofie" od K. Cannona a M. Pattona.
To, že je to komiks však neznamená, že je určený deťom. Stále je to kniha plná odborných výrazov a ťažšie pochopiteľných súvislostí, ktorými sa svet vedeckej psychológie hemží. Pomôže Vám však na vtipných príkladoch a veľmi výstižných ilustráciách pochopiť, ako funguje percepcia, učenie, pamäť, myslenie a tiež vám vysvetlí, ako fungujú emócie, jazyk, stres, alebo ako chápeme stereotypy, osobnosť a motiváciu.
Ak teda chcete pochopiť, ako funguje náš mozog, ako chápeme seba samých a tiež sociálne medziľudské vzťahy, toto môže byť pre vás skvelý a zábavný úvod.
Sigmund Freud: O človeku, kultúre a náboženstve (2014)
**
V nedávnej dobe začali vychádzať slovenské preklady kníh zakladateľa psychoanalýzy Sigmunda Freuda. Veľa ľudí predpokladá, že jeho knihy sú už buď to vysoko neaktuálne alebo príliš odborné. Avšak ani jedno nie je pravda. Naozaj sú niektoré jeho myšlienky už prekonané, no dôležité je sa pozrieť na schopnosť jeho analytického myslenia.
Kniha "O človeku, kultúre a náboženstve" je zbierkou esejí venovaných trom témam:
1. Náboženstvu: V prvej časti nazvanej "Budúcnosť jednej ilúzie" hodnotí potrebu niektorých ľudí hľadať útechu v náboženstve a ich strach pred zbavením sa tejto ilúzie, ktorá vznikla z desivého pocitu detskej bezmocnosti.
2. Vojne: V druhej časti sa venuje ľudskému pudu agresivity a vysvetľuje Einsteinovi (ktorému túto úvahu venuje), že je mylné domnievať sa, že sa tento pud dá odstrániť. Je pre nás prirodzeným pudom.
3. Kultúre: Tretia esej je venovaná úvahe, prečo nie sme šťastní ani v dobe plnej kultúrnych i technických možností a výdobytkov.
Tieto Freudove texty zásadne ovplyvnili pohľad na náboženstvo i človeka na začiatku 20. storočia. Ak sa vám tieto hlbšie analytické myšlienky budú páčiť, odporúčam aj ďalšie Freudové knihy ako "Mojžiš a monoteizmus", "Totem a tabu" a "Myšlienky a úvahy". Všetky sa viac či menej dotýkajú aj náboženstiev, kultov a viery.
David Eagleman: Mozog. Váš príbeh (2017)
*****
Kniha amerického neurovedca Davida Eaglemana je úžasným vstupom do sveta mozgu. Je to jednoducho a jasne písaný príbeh o našom mozgu, ktorý bude pochopiteľný aj pre laika, ktorý o štruktúre tohto orgánu nemá ani páru.
Na mnohých zaujímavých testoch a experimentoch ukáže, ako mozog funguje, čo od neho môžeme očakávať a pri čom sa naň môžeme spoľahnúť. Na druhej strane ukáže limity a chyby v myslení, ktorých sa tento orgán dopúšťa.
Kniha sa dá prečítať za pár hodín a je doplnená množstvom kvalitnej grafiky a fotografií. Práve tieto snímky boli využívané pri tvorbe šesťdielneho dokumentárneho filmu "Cesta do hlubin mozku", ktorý vznikal paralelne k tvorbe knihy. Kto teda nerád číta a radšej si pozrie dokument, môže si ho nájsť na pod
týmto odkazom na youtube v českom jazyku.
Kniha vás na dvesto stranách prevedie šiestimi kapitolami: Kto som, Čo je realita, Kto tu velí, Ako sa rozhodujem, Potrebujem ťa a Čo z nás bude a vďaka ľahko pochopiteľnému jazyku, ktorý Eagleman používa, sa dozviete tie najzákladnejšie poznatky o tom kto sme, ako fungujeme a kam smerujeme.
Stephen Fry sa ku knihe vyjadril takto: "Nie je stránka tejto knihy, nad ktorou by čitateľ aspoň raz od údivu nezalapal po dychu." a ja s tým úplne súhlasím. Zo všetkých tu uvedených kníh by som na úvod najviac odporúčal práve túto skvelú knihu.
Patricia Churchlandová: Mozek a vědomí (2016)
***
Túto knihu spomedzi množstiev podobných som si vybral hlavne kvôli autorke. Prvýkrát som ju totiž videl v dokumente "The Better Life", v ktorom producent vyspovedáva množstvo známych ateistov s cieľom ukázať, že dokážu žiť veľmi plnohodnotné a skvelé života aj bez viery v nadprirodzeno.
Aj keď sa volá kniha "Mozek a vědomí", autorka sa venuje vedomiu iba v jednej kapitole a aj to nie dostatočne do hĺbky podľa môjho názoru. Navyše som sa s ňou dosť nezhodoval v niektorých filozofických otázkach, hlavne pri téme slobodnej vôle. Avšak ani tú nerozoberá dostatočne do hĺbky. Kniha mi však aj napriek tomu dala množstvo zaujímavých informácií o fungovaní mozgu a neurotransmitérov. Venuje sa dosť podrobne témam ako agresivita, sex, zážitky blízkosti smrti či podvedomie. Obzvlášť sa mi páči jej priamy naturalistický prístup k vedomiu a hneď prvú kapitolu venuje odôvodneniu, prečo koncept duše nedáva vo svetle modernej neurovedy žiaden zmysel.
Knihu odporúčam na prečítanie, no zďaleka nie je taká kompaktná, nabitá zaujímavosťami a čtivá, ako kniha od Eaglemana. Na rozšírenie si informácií určite skvelá, no nie na začiatok cesty k spoznávaniu mozgu z hľadiska neurovied a neurofilozofie.
Sam Harris: Svobodná vůle (2016)
*****
Túto moju obľúbenú knihu, ktorá mi zmenila pohľad na svet som tu už párkrát spomínal. Rozhodne patrí do tejto kategórie a teda len uvediem odkaz na podrobnejšiu analýzu jej obsahu a Harrisovho revolučného pohľadu na slobodnú vôľu ako ilúziu.
Sam Harris: Spiritualita bez náboženství aneb Probuzení (2017)
***
Sama Harrisa netreba predstavovať. Vedeli ste však, že má tento atesistický hero a hodnotný neurovedec a filozof aj množstvo skúseností s psychedelikami, drogami a je vášnivým zástancom meditácie?
Nie, táto kniha rozhodne nepatrí do kategórie ezoterických. Nájdete tu iba čistý triezvy racionalizmus.
V knihe sa Sam pozerá na našu podstatu, vedomie, ilúziu pocitu "ja" a meditáciu očami neurovedca a skeptika, ktorý však vidí v budhizme - ošetrenom od pridaného náboženského nánosu - hlboké filozofické posolstvo. Z budhizmu využíva iba metódy práce s mysľou, ktoré sú v tomto nábožensko-filozofickom smere najlepšie podchytené. Na druhej strane varuje pred pochybnými guruami. Ukazuje, ako si aj ateista vie nájsť spirituálnu cestu reálnym životom, ktorá mu môže ponúknuť to, čo mu bez náboženstva v "duchovnej" sfére chýba.
Meditáciu vysvetľuje z pohľadu psychológie a neurovied a ukazuje na skvelých príkladoch (ako to dokáže len Sam), prečo nedokážeme nájsť v živote trvalé šťastie a uspokojenie a stále sa musíme hnať za novými podnetmi, ktoré nám dajú krátkodobý pocit šťastia, ktorý hneď vyprchá. A nezáleží na tom, v akom prostredí či situácii sa práve nachádzame. Naučí vás, že spôsob, akým rozmýšľame priamo ovplyvňuje prežívanie našich životov.
Najväčším plusom tejto knihy sú Samove filozoficko-neurovedecké výklady fungovania mozgu či analýza východných i západných náboženstiev a ich prístupu k spiritualite.
Doklikali ste až sem? Výborne. Tak mi napíšte, či knihy poznáte, čo si o nich myslíte alebo či viete odporúčať aj nejaké ďalšie dobré knihy o kritickom myslení.
Prajem príjemnú zábavu pri čítaní.
