Kalamský kozmologický argument.

26.02.2019

Kozmologický argument by mal byť jedným zo zaručených logických argumentov pre dôkaz existencie Boha. Naozaj? 

Kozmologický argument sa objavil už v šiestom storočí. Alexandrijský teológ Johannes Philopon ho vyslovil asi ako prvý. Neskôr ho rozpracovali aj arabskí učenci al-Kindi a al-Ghazali. V západnej kultúre sa mu venoval v 13. storočí sám Tomáš Akvinský, ktorý vo svojom diele uviedol päť argumentov pre existenciu Boha, z čoho prvé tri hovoria v podstate o tom istom - o nekonečnom regrese - a nazývame ich aj kozmologický argument.

Tento nekonečný regres, teda večne sa opakujúci sled príčin a následkov smerom do minulosti, ktorý je údajne vždy nevyhnutný a to bez výnimky, môže zastaviť jedine OSOBNÝ BOH - to je totiž to jediné, čo si vie kresťanský teológ predstaviť pod pôvodnou príčinou vesmíru. Inteligentného tvorcu obrovského a miliardy rokov trvajúceho univerza, ktorý v dnešnej dobe musí dávať pozor na dianie na bezvýznamnej planétke v bezvýznamnej galaxii a hlavne na to, kto s kým tam má sex a či to náhodou nie je v rozpore s jeho pravidlami.

V súčasnosti je v západnej kultúre veľkým zástancom tohto argumentu Americký kresťanský apologéta Dr William Lane Craig, ktorý patrí k tým kresťanom, ktorí sa už našťastie zmierili s faktom, že náš vesmír sa rozpína a preto mal pred zhruba 13,7 miliardami rokov počiatok, ktorý všeobecne nazývame Veľký tresk, aka Big Bang (samozrejme ktorý je v rozpore s doslovným znením biblickej knihy Genezis). 

Craigova interpretácia kozmologického argumentu má podobu nasledovného sylogizmu:
1. Čokoľvek, čo začalo existovať, má aj príčinu
2. Vesmír začal existovať
preto
3. Vesmír má príčinu a tou je Boh

Logicky je takýto argument správny. Sú však správne aj premisy? Poďme si povedať, aké háčiky skrývajú jednotlivé body tohto argumentu.

Prvý bod bol v pôvodnom kozmologickom argumente definovaný zjednodušene ako "Všetko má príčinu". Logici si hneď uvedomia, že keď všetko, tak aj Boh. Boh je tiež niečo. Tak prečo by mal byť voči regresu imúnny? Kto potom vlastne stvoril Boha? Ďalší vyšší Boh? A kto stvoril jeho? Ďalší?... No a tým sa nám žiaden regres neuzatvára. Boh by mal byť v tomto argumente odpoveďou, no akosi už na začiatku komplikuje situáciu ešte viac a prináša nové, ešte zložitejšie otázky. Kto stvoril Boha? A ak Boh nevyžaduje tvorcu a nemusí byť stvorený, tak prečo ho musí mať vesmír? Tento argumentačný klam sa v angličtine nazýva "special pleading". Je to forma dvojitého metra, kedy všetko vzťahujete pod isté neporušiteľné pravidlá, len to, čo chcete obhájiť nie.

Práve preto bol kozmologický argument upravený a dostal názov Kalamský (z arabského Ilm al-Kalam). Prvá premisa prešla inovačným procesom a z tvrdenia "VŠETKO má príčinu" sa pretransformovala na "ČOKOĽVEK, ČO ZAČALO EXISTOVAŤ má príčinu". A keďže si k z prsta vycucanému Bohu vieme vycucať aj jeho vlastnosti ako napríklad "večne existujúci", zrazu to všetko sedí oveľa lepšie... No ale len zdanlivo.

Aj keby tento argument naznačoval, že nejaký počiatočný hýbateľ či počiatočný stvoriteľ existoval, nijako nedokazuje existenciu ktoréhokoľvek z kvanta bohov, ktoré prezentujú naše náboženstvá. Kresťania ho totiž veľmi radi používajú na argumentáciu, že ich biblický Boh predsa len musí existovať, no a moslimovia na to, že je jednoznačným dôkazom Allaha. Hinduisti v ňom zase našli dôkaz dokonalosti boha Bráhmu, ktorý stvoril vesmír. Ako dospeli z "nutnosti" počiatočného hýbateľa k pravdivosti mytologických rozprávok z ich kníh je záhadou.

Začnime teda od začiatku.

Tvrdenie, že vesmír nedokáže vzniknúť bez príčiny je len dohad. Vychádza len z pozorovania nášho (už vzniknutého) vesmíru tak ako ho poznáme s tými fyzikálnymi zákonmi, v ktorých fungujeme (hovoríme tomu stredný vesmír, v ktorom sa naše mozgy a zmysly evolučne vyvinuli, a preto majú problém s intuitívnym chápaním subatomárnych a medzigalaktických rozmerov). Nemáme ho možnosť porovnať s nejakým iným vesmírom, aby sme potvrdili či vyvrátili, že iná koncepcia nie je možná. Možno by sme iné koncepty a dimenzie ani neboli schopný pochopiť. Dokonca ani v tom našom nepoznáme zďaleka všetky zákony a divíme sa nad "nepochopiteľnosťou" kvantovej mechaniky odohrávajúcej sa na subatomárnej úrovni bežnej hmoty. Kvantové častice sa navyše z pozorovaní javia, že naozaj vznikajú z ničoho a záhadne zanikajú do ničoho. Počiatočná singularita je exotickým kvantovým javom reprezentujúca stav vesmíru v čase Veľkého tresku a pravdepodobne bude pre nás navždy záhadou. Fyzikálne procesy singularity nemali s našimi predstavami fyziky v makrorozmerov takmer nič spoločné a podľa väčšiny odborníkov neexistoval pred okamžikom Veľkého tresku ani čas, takže pýtať sa čo bolo pred Veľkým treskom nedáva ani zmysel. Kde je tam priestor na osobného Boha?

Prvý bod je chybný už aj z toho dôvodu, že tvrdenie "všetko musí mať príčinu" pochádza z pozorovania fyzického sveta, kde príčinu vytvárajú fyzické objekty. Nikto nikdy nepozoroval príčinu a následky v metafyzickom svete mimo náš vesmír. 

Navyše príčina nemusí byť podmienkou vzniku ani z pohľadu aplikácie zákonov fyziky na vesmír ako celok. To, že v rámci vesmíru platia určité zákony neznamená, že aj samotný vesmír musí byť týmto zákonom podriadený (tzv. Fallacy of Composition). Takouto námietkou vystúpil proti Kalamskému argumentu aj Bertrand Russell. Príkladom môže byť toto jeho tvrdenie: Ak múr tvoria červené tehly, tak múr budeme považovať za červený. Samozrejme. Parciálna vlastnosť sa dá často preniesť na celok. Avšak ak múr tvoria malé tehly, neznamená to, že múr je tiež malý. Alebo si vezmime ako príklad atóm. Len preto, že atóm nie je živý, neznamená to, že ani nič z neho vytvorené nemôže byť živé. Teda aj keď sa domnievame, že veci obsiahnuté vo vesmíre musia mať príčinu, neznamená to, že aj vesmír musí mať príčinu. 

Teraz k druhému bodu:

Ako vieme, počiatkom nášho vesmíru je Veľký tresk (aka Big Bang), o ktorom sa však nikdy netvrdilo, že je počiatkom VŠETKÉHO. Je len počiatkom vesmíru, ktorý pozorujeme a vnímame. Možno vznikol náš vesmír ako malá časť veľkého metaversu (globálneho nadvesmíru) s rovnakými alebo aj úplne inými fyzikálnymi zákonmi a príčina bola v rámci neho, či ako jeden z nekonečného množstva multiversov. Tiež mohol byť Big Bang koncom predošlého vesmíru a zároveň začiatkom toho nášho v nekonečnom cykle znovurodiacich sa vesmírov. NIKTO NEVIE. A preto dosadzovať si pred akt počiatku nejakého Boha počúvajúceho naše modlitby a odpúšťajúceho naše hriechy je priam detinské a hlavne samoúčelné.

A nakoniec k Bohu:

Celý argument je postavený na apriori úsudku, že Boh existuje. Tracie Harris z TV Show Atheist Experience uviedla trochu iný príklad, kedy tvrdila, že verí na Gremlins (milé plyšové príšerky, ktoré môžu zmeniť váš život na nočnú moru), ktoré kazia prístroje. A keďže sa prístroje kazia, tak to znamená, že Gremlins existujú. Prístroje sa nemôžu len tak z ničoho nič pokaziť. Musia mať príčinu. A tou príčinou sú Gremlins. Absurdné tvrdenie však?! Myslíte, že by mi teista hneď uveril, ak by som prišiel s týmto argumentom? Najskôr by odo mňa požadoval dôkaz, že to tak je. 

Pri prenesení tohto príkladu na Boha a existenciu vesmíru niektorým už tieto súvislosti akosi nedochádzajú. Každý si môže vytvoriť vlastné tvrdenia, ktoré pekne zapadnú do reality, ale to neznamená, že je rozumné všetkým týmto tvrdeniam uveriť. Nie bez dôkazu.

Dokonca ani nie je nevyhnutné, aby príčina pohybu či existencie niečoho bola inteligentná. Hlavne ak počiatočným hýbateľom má byť niečo, čo existuje mimo vesmír, ktorý poznáme a ktorý tvorí hmota a energia v priestore a čase. Inteligencia a vedomie sú podľa všetkého čo o nich vieme, neoddeliteľné od matérie, v našom prípade od mozgu. Vedomie tvoria fyzikálne a chemické procesy v našich mozgoch a NIČ nenasvedčuje tomu, žeby vedomie či inteligencia dokázali existovať mimo mozog alebo iný hmotný fyzický objekt (istý stupeň inteligencie je možné simulovať aj v čipoch komplexnej výpočtovej techniky). Existencia oddelenej mysle či vedomia nebola NIKDY preukázaná a moderná neuroveda dokáže popísať množstvo priamych príkladov prepojenia neurónov s vedomými i podvedomými činnosťami, ktoré vykonávame.

To všetko čo som uviedol samozrejme neznamená, že sa určite za vznikom vesmíru neskrýva žiadna príčina. My len NEVIEME, čo je príčinou a preto si nedomyslíme Boha konajúceho zázraky, ako bolo zvykom u pravekých ľudí, ktorí nevedeli, kam sa im z oblohy každý deň stráca Slnko. A ak navyše existujú aj iné alternatívne vysvetlenia, prečo sa uspokojiť s jediným a navyše s takým, ktorý je najnepravdepodobnejší z pohľadu toho, ako dnes vnímame fungovanie sveta.

Takže si na záver zosumarizujme, čo všetko musia veriaci BEZ jediného dôkazu už VOPRED predpokladať, aby im tento argument vôbec dával nejaký zmysel a mohli ho použiť:


1. Vesmír musí mať počiatok - Nemusí! Iba vesmír ktorý poznáme má počiatok. Kľudne mohol existovať večný cyklický vesmír, či vesmír mimo čas, vesmír s inými fyzikálnymi vlastnosťami, globálny nadvesmír, atď. Takže skutočnosť, že náš vesmír má počiatok, neznamená, že je počiatkom úplne všetkého.
2. Prvotná príčina existuje mimo čas alebo je večná - Stanovisko úplne bez opodstatnenia, ktoré vytvára dôkaz v kruhu - máme Boha akého ho chceme, aby sme mohli dokázať Boha, akého ho chceme. Tak isto môžme tvrdiť, že ČOKOĽVEK mohlo existovať mimo čas či večne.
3. Prvotná príčina musí byť inteligentná entita - Ak Boh vie stvoriť hmotu a energiu, prečo by nemohol iný, nám zatiaľ neznámy prírodný proces stvoriť hmotu a energiu? Bez inteligencie či vedomia.
4. Prvotná príčina musí mať zámer - Čo ak to aj bola inteligentná bytosť, ktorá nás omylom a bez zámeru stvorila pri prdnutí, lebo to sa jej pri stáva bežne, keď má vetry? 
5. Prvotná príčina musí byť osobná, lebo stvorila vesmír skvelo nastavený práve pre nás - O tomto nezmyselnom tvrdení si povieme viac v ďalšom blogu o Inteligentnom dizajne.
6. Nič iné ako nášho Boha si predstaviť nevieme - Toto tvrdenie sa nazýva aj argument z neznalosti - častý argumentačný klam, pri ktorom je tvrdený konkrétny záver len preto, že iný nás nenapadá. Skúsim zapojiť predstavivosť: Čo tak vesmír vytvorilo 25 Bohov, ktorý formu nášho vesmíru väčšinovými hlasmi odsúhlasili na výročnej konferencii? Alebo bytosť Q zo StarTreku, prípadne zelení mimovesmírčania s fázovými delami, ktoré majú vesmírne patróny a vždy keď vystrelia vznikne nový vesmír, alebo metafyzický hamburger sa pri rozklade premieňa na expandujúce singularity... Pravdepodobnejšie by mohlo byť príčinou niečo menej poetické. Niečo, čo by bolo príliš zložité pochopiť. V čom sú moje argumenty menej pravdepodobné? A akú metódu použijeme na určenie, ktorý je ten správny?

Takže ak na Vás niekto vybalí kozmologický argument, skúste použiť jednoduchú otázku 
"A odkiaľ to vieš?" Opýtajte sa ho na to, odkiaľ vie, že hore uvedené tvrdenia sú pravdivé a čím chce svoje tvrdenia podložiť.

Pravdepodobne dostanete ako odpoveď mlčanie, alebo sa veriaci odvolá na svoju svätú knihu, ktorá o stvorení vraví. To však znamená, že bol použitý ďalší argumentačný klam, a to dôkaz v kruhu (bludný kruh), pri ktorom sa už vopred predpokladá to, čo sa ide dokazovať.

Na záver vreckový kozmologický argument pre existenciu Boha podľa kresťanov:
1. Nevieme čo je príčinou vzniku vesmíru
2. Preto biblický Boh