Julia Sweeney

29.07.2019

Tomu, čo Júlia Sweeney v citáte uviedla, sa vraví OBJAVOVANIE KRITICKÉHO MYSLENIA. Je to postupný proces, kedy dokážete zhodnotiť vlastnú vieru a uznať, že ste sa jej držali preto, lebo Vám to vyhovovalo a utešovalo Vás to a nie preto, že to bola pravda. Vnútorne si veľmi prajem, aby týmto dokázalo prejsť viacero veriacich. 

Pred vyše dvoma rokmi som narazil na jej skvelú "one man stand-up comedy show", či ako sa to dnes najvýstižnejšie nazýva. Vyše dvojhodinová šou nazvaná "Letting go of God (Opustenie Boha)", v ktorej táto americká herečka vyrozpráva svoj životný príbeh, mi priniesla veľa podnetov na rozmýšľanie i pobavenie. Jej rozprávanie je plné zaujímavých životných udalostí, ktoré ju postretli pri prerode z katolíckeho dievčaťa, cez fanynku Depaaka Chopru, vyznávačku východných náboženstiev, agnostičku až po skeptickú ateistku.

Podstatným prvkom jej posolstva je kritické myslenie. Myslenie, ktoré bežne používame napríklad pri kúpe auta, no akosi ho nechce použiť pri hodnotení doktrín vlastného náboženstva. Júlia to dokázala a chcela svoj príbeh vyrozprávať svetu. Jej príbehy sú vtipné, veľmi poučné a hlavne sú podané neurážlivou a veľmi priateľskou formou. Mňa zaujali natoľko, že som si dal tu námahu, celé jej vystúpenie otitulkovať.

Pozrieť si ho viete napríklad na mojevideo.sk

https://www.mojevideo.sk/video/2b06d/julia_sweeney_opustenie_boha_1_2_(letting_go_of_god).html 

https://www.mojevideo.sk/video/2b06e/julia_sweeney_opustenie_boha_2_2_(letting_go_of_god).html 

Quentin Tarantino sa vyjaril k tejto šou stručne a trafil sa: 

"Nakope Vášmu mozgu riť."

Argumenty, ktoré využíva Júlia na zhodnotenie svojej viery sú rozumné, ľahko nasledovateľné, podané dostatočne citlivo a tolerantne, no zároveň aj provokatívne a často prekvapujúco - hlavne ak ste sa nad niečim takým ešte nikdy nezamýšľali a svoju vieru iba nekriticky vstrebávali.

Júliu nie raz citoval aj Richard Dawkins - napríklad aj v knihe Boží blud - keď sa vyjadroval k tomu, ako negativisticky (až démonicky) vnímajú ľudia samotný pojem ATEISTA. Júlia to povedala takto:

"Myslím, že moji rodičia boli mierne znepokojení, keď som im povedala, že už viac neverím v Boha, avšak to, že som ATEISTKA, to už bolo priveľa."

Júliina cesta k oslobodeniu začala nedeľným kurzom čítania Biblie. V šou sa vyjadruje k pár morálne nepochopiteľným biblickým príbehom (o celosvetovej potope, Sodome a Gomore či Lótovych dcérach), ktoré zrazu pochopila úplne ináč, ako keď jej to ako dieťaťu podávali pekne zaobalené. Svoje štúdium Biblie zhodnotlila asi takto:

"OK. Vedela som, že v Biblii sú nejaké praštené príbehy, no myslela som si, že budú zaklinované niekde pod oceánom inšpirácie a histórie. No namiesto toho boli ďalšie príbehy stále temnejšie a dokonca ešte poprepletanejšie." 

A vyrozprávala ďalšie morálne nepochopiteľné biblické príbehy.

Ani Ježišovi a Novému Zákonu to veľmi nedarovala. Kriticky zhodnotila, že kresťanské doktríny v sebe neschovávalú veľa logiky. Skôr ide o poslušnosť a vyberanie čerešní.

A tak prechádzala ďalšími fázami hľadania od "možno je Boh láska" cez "možno je vedomie základom všetkého a stvorilo nás" ďalej cez "za našim stvorením asi musel byť inteligentný dizajnér" až po konečne uspokojivé a oslobodzujúce poznanie "Boh neexistuje" - a naučila sa s tým žiť.

Uvedomila si, že vlastne "neexistuje dostatok dôkazov k tomu, aby som pokračovala vo viere v Boha. Svet sa predsa správa presne tak, ako by ste predpokladali, že by sa správal, keby neexistovali žiadne nadradené bytosti, žiadne nadradené vedomie. Ani nadprirodzené. Takže môj najlepší úsudok bol, že je oveľa pravdepodobnejšie, že sme my stvorili Boha, ako to, že Boh stvoril nás."

Začala študovať a čítať knihy o tom, ako funguje svet - od mozgu až po kozmos. A toto poznanie ju osvietilo: "Na rozdiel od ostatných znalostných výprav, bola táto v skutočnosti stále lepšia, čím bližšie ste sa dívali. Po prvýkrát podrobné spoznávanie nič neskazilo."

Svoj prechod k ateizmu a úľavu, ktorú pocítila pri zbavení sa záťaže viery popísala takto:

"Strata mojej viery bola tou najspirituálnejšou vecou, aká sa mi kedy stala."

Dlhú dobu sa držala pojmu agnostik, lebo sa nechcela označkovať pojmom ateista. Ako vraví "Ateista znie tak prísne a nekompromisne. Avšak časom som si na tento pojem viac zvykala a čím viac som čítala, tým viac sa tento pojem na mňa nalepoval."

Štúdiom zistila, že vedecké poznanie nášho sveta a našej pozície v ňom je ohromujúce a nepotrebuje náboženstvo či iné preludy, aby sa mohla tešiť z krásy a úchvatnosti nášho kozmu:

"Práve som zistila, čo nám veda hovorí o našom skromnom, ale zato veľkolepom mieste vo vesmíre a musím povedať: Je to vzrušujúce a neuveriteľné až za hranice predstavivosti. V porovnaní s tým je Biblia iba malinká, neinšpirujúca a skutočne menej poetická."

Užite si pozeranie tohto "vstupu do voľnomyšlienkárstva" a dajte mi vedieť, či to už poznáte, či si to pozriete a aký je Váš názor. Zažil niekto z Vás niečo podobné ako Júlia?