Je morálka absolútne relatívna alebo relatívne absolútna?

12.03.2019

Kresťania pričasto argumentujú tým, že ateisti nemajú žiadny morálny kompas, ktorý by im hovoril, čo je správne a čo nie. Pokladajú sekulárnu morálku za nekontrolovateľnú a povoľujúcu čokoľvek. Že iba ich absolútna a dokonalá morálka zdelená Bohom - napríklad v desatore prikázaní - je jediné nemenné stanovisko, ktoré treba do bodky plniť, lebo predsa Boh je etalónom dobra a lásky.

Už si však veľmi neuvedomujú, že spolu s desatorom zdelil priamo Boh v Pentateuchu (prvých piatich knihách Starého zákona) ľudstvu celých 613 príkazov a zákazov. A ako dokonalá a nemenná bytosť určite vyžadoval pravidlá, ktoré sú objektívne správne. Nie len dočasné, a teda časovo či lokálne ohraničené. Veď Boh = dobro, a teda nemôže predsa z neho vzísť nič, čo by sa inokedy alebo inde dalo pokladať za zlé a nemorálne.

Zarážajúce teda je, prečo kresťania v otázkach vlastníctva ľudí, stravovania, trestania detí či hriešnikov zrazu tieto objektívne spravodlivé pravdy subjektivizujú. V tomto prípade im ich relativistický náhľad na morálku zrazu neprekáža. Ako je možné, že sa odchyľujú od etalónu dobra, ktorým sú Božie prikázania v Biblii? A hlavne, AKO PRIŠLI NA TO, že ukameňovanie dieťaťa za neposlušnosť je nesprávne? Ako vedia, že zbitie otroka iba tak, aby do troch dní nezomrel je nehorázna požiadavka? Prečo dnes už neukameňujú cudzoložnicu, keď to objektívny Boh takto prikazoval? Prečo neubijú na smrť čašníčku, ktorá im vo voľný deň prinesie kávu, ktorú si tak radi pochutnajú, ak Boh dával priame príkazy takých ľudí zlikvidovať? Prečo im nevadí nosiť ľanové a vlnené oblečenie súčasne, keď to ich Boh s objektívnym pohľadom na trendy v móde vyhlásil za out? Veď to prikázal priamo Boh a on je rovný dobru. Takže jeho príkazy môžu byť iba dobré.

Je ich Boh teda dokonalé a nemenné stelesnenie ABSOLÚTNEHO dobra alebo nie je? Je snáď omylný alebo je dobro premenné? Ak je Boh dobrom a iné dobro platilo kedysi a iné dnes, tak aj Boh sa mení? Bol dokonalý vtedy alebo je dokonalý dnes? Alebo bolo snáď jedenie vlastných detí v určitej dobe božsky dokonalý trest? Potom však dobro nie je absolútne a mení sa. Ako máme vedieť, či Biblia v dnešnej dobe ešte má nejakú cenu, keď sa tak výrazne mení medzi SZ a NZ? Prečo potom kresťania spomínajú desatoro, keď iné starozákonné príkazy a zákazy ignorujú z dôvodu ich zastaralosti a výhradného pripisovaniu izraelskému národu? Prečo dokonalý Boh prišiel s absolútnym desatorom a stovkami relatívnych príkazov a zákazov (židovských 613 micvot)?

A hlavne KTO alebo ČO kresťanom určuje, ktoré absolútne pravidlá sa majú brať relatívne a ktoré nie? Prečo Ježišove slová "Miluj svojho blížneho ako seba samého (Mark 12:31)" ukazujú na absolútnu lásku, avšak "Mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pobite ich predo mnou (Lukáš 19:27)" už ako absolútny morálny vzor nepoužívajú?

Navyše veriaci si myslia, že bez ich desatora nedokážu ľudia prísť na to, že zabíjanie je nesprávne. Ako keby päť miliárd nekresťanov sa vo svete týralo, znásilňovalo a zabíjalo, len preto, lebo sa im mytológia o "z panny zrodenom Bohu" zdá nereálna. Pôvodný obyvatelia afrických, indonézskych či juhoamerických oblastí nepotrebujú Bibliu, aby zistili, čo je dobré a čo zlé. Boha s absolútnymi pravidlami nikdy nepotrebovali (stačia im ich duchovia kameňov a stromov) a pritom vedia, že sa majú správať k ostatným tak, ako chcú, aby sa ostatný správali k ním. Možno ich pravidlá nie sú dokonalé, no oproti kresťanským aspoň nie sú pokrytecké. Vychádzajú z chápania fungovania svojho sveta a hodnotia svoje činy voči iným. Ako vraví aj Matt Dillahunty: "Sekulárna morálka sa získava z pochopenia reality a nie z poslúchania autority."

Úplne najbežnejším nelogickým argumentom kresťanov je úvaha v zmysle "Čo ak niekoho znásilníš a potom sa zastrelíš... Aký trest ťa postihne? Kde je spravodlivosť?" Za prvé si myslím, že smrť je dosť veľkým trestom a za druhé ak znásilní niekoho kresťan a nakoniec ho Boh spasí - lebo milosrdný Boh to tak robí podľa učenia kresťanov - tak kde je trest v tomto prípade?

Kresťanstvo vytvára dojem, že ponúka morálne pravidlá, avšak otvára zadné dvierka pre tých, ktorí sú nemorálni. A týmito zadnými dvierkami je viera v istú ideologickú myšlienku, ktorá dokáže každého zachrániť. Čiže argument, že sekulárna morálka neposkytuje žiadnu garanciu, že bude vinník potrestaný, nie je žiadnym argumentom proti sekulárnej morálke vyzdvihujúci kresťanskú morálku. Práve táto myšlienka nepotrestania je vlastne zásadnou doktrínou kresťanstva - Ježiš nás spasil a odpustil nám naše hriechy. Kde je tu spravodlivosť?

Nie. Kresťania nám nemajú čo ponúknuť. Ich relatívne absolútno nefunguje ani u nich. Ani u ich duchovných predstavených. Dokonca ani u ich Boha. Spravodlivosť by sa nekonala dokonca ani keby ich hlavné doktríny o pekle a nebi boli pravdou. Predstava spravodlivého Boha je totiž v priamom rozpore s predstavou o jeho milosrdnosti. Buď je Boh spravodlivý alebo milosrdný - oboje byť nemôže.

Existujú teda nejaké absolútne morálne hodnoty aj bez tých kresťanských alebo je všetko relatívne? O tom si povieme nabudúce.