Je analógia k hodinárovi dôkazom stvoriteľa?

03.12.2019

Christopher Hitchens zhrnul názor na inteligentný dizajn a z neho prameniace závery asi takto:

"Ak by existoval dizajnér takéhoto plánu, tak by to znamenalo, že bol neuveriteľne lenivý a nešikovný, alebo neuveriteľne bezcitný. A krutý. A ľahostajný. A náladový. A tak je to s každým argumentom pre dizajn..."

David Hume to dal podobne: "Takýto dizajnér, ktorý vytvára ľudí s chybami a náchylnosťou na rakovinu i svet s hurikánmi a potopami, proste nemôže byť považovaný za inteligentného. Bol by to dosť babrácky všemocný dizajnér."

Dnes sa nebudem zamýšľať nad tým, ako nelogicky spájajú veriaci ideu dokonalého dizajnéra s krutosťou a nedokonalosťou tohto sveta, no rozoberiem iba jeden obľúbený argument, ktorý na podporu ID používajú dookola - Analógiu k hodinárovi (Watchmaker analogy).

Však ste tento argument už počuli - a nie len raz? Ja sa s ním stretávam dookola. Paley s týmto konkrétnym tvrdením (vo verzii s hodinkami) v prospech inteligentného dizajnéra prišiel už na začiatku 19. storočia. Nebol prvý. Podobne úvahy sa diskutovali už od čias Tomáša Akvinského. Dnes používa napríklad známy kreacionista Ray Comfort (aka Banana Man) verziu s maľbou či knihou, aby poukázal na nutnosť maliara či autora pri tvorbe DNA a komplexných štruktúr.

Payliho verzia je asi najznámejšia a najpoužívanejšia. Znie skrátene asi takto:

Ak nájdem na zemi hodinky, bolo by nerozumné predpokladať, že sa tam zjavili len tak náhodne. Určite niekde v minulosti bol dizajnér, ktorý ich cielene a za účelom navrhol a vytvoril. A tak isto je to s naším svetom. Je tak komplexný, tak dokonale fungujúci, že musel mať tvorcu - inteligentného dizajnéra.

Zástancovia inteligentného dizajnu používajú tento argument často aj na ukázanie, že evolučný proces je nezmysel.

Podľa mňa je však práve NAOPAK tento argument skvelým príkladom, ako vysvetliť eleganciu evolučného procesu aj tým menej chápavým. Nedokazuje totiž dizajnéra - ktorý nemusel byť stvorený a nadizajnovaný - ale skôr nutnosť postupného evolučného vývinu komplexného systému.

Veriaci argumentujú, že keď sa pozriete na hodinky, musíte priznať, že nemohli vzniknúť NÁHODOU. Že za nimi musel byť nejaký inteligentný dizajnér.

A majú čiastočne pravdu. Za hodinkami NIE JE naozaj vidieť žiadnu náhodu. ALE ANI ZA EVOLÚCIOU! A práve toto tí intelektuálne leniví jedinci, ktorí s Watchmaker analogy vystupujú proti evolučnej teórii, nepochopili. Už na začiatku operujú so slovom "náhoda" a neuvedomujú si, že tým dokazujú iba tak vlastné nepochopenie toho, čo evolučný proces vlastne je.

Toto je takzvaný dichonometrický pohľad na vec - čiže argumentačná chyba myslenia, pri ktorej zástancovia ID argumentujú len možnosťou DVOCH volieb - buď inteligentný dizajn alebo náhoda. Nič iné si totiž predstaviť nevedia, alebo skôr nechcú.

Evolúcia však nie je ani jedno z toho. Je treťou možnosťou a jedinou naozaj elegantnou a fungujúcou. Evolúcia je postupná zmena organizmov na základe výberu tých, ktoré sa dokážu čo najlepšie prispôsobiť a reprodukovať v prostredí, v ktorom vyrastajú. Nie je tam nič viac. Náhodná je len mutácia génov, no tá je iba na počiatku a je niečo ako vstupný parameter pre evolučný proces. Na ďalšie smerovanie vývoja prírodným výberom nemá vplyv. Evolúcia je hlavne o prírodnom výbere. Ak je mutácia nepriaznivá, nedostane sa ďalej. Zanikne pomerne skoro a k jej evolučnému predávaniu z organizmu na organizmus väčšinou teda ani nedôjde. Výsledok procesu má zdanie vycibreného vyberania najlepšie fungujúceho riešenia, no je to len ilúzia. Biologická evolúcia je slepý neriadený samo-triediaci proces a nie cielený výber, ako napríklad šľachtenie. A preto trvá tak dlho.

Hodiny sú pre človeka, ktorý sa trochu zamyslí, práve že skvelou ukážkou evolučného vývoja. Tie hodinky totiž nevznikli z ničoho nič - ako napríklad človek podľa kreacionstov - len ako myšlienka istého dokonalého stvoriteľa, ktorý navyše ako vysokokopmlexná bytosť záhadne nemusel mať vlastného stvoriteľa.

Človek si hodinky nevymyslel len tak, bez akýchkoľvek predošlých znalostí. Kým sa dostali také hodinky na úroveň, že sú dokonale zostrojené na meranie času a kompaktné, museli prejsť rukami hodinára, ktorý sa dlho učil na iných menej dokonalých hodinkách, ako vytvoriť tak presný a fungujúci mechanizmus. A aj to jeho poznanie postupovalo. Učil sa hlavne zo znalostí iných. Niekto pred ním totiž vymyslel oveľa väčšie stojanové či kostolné hodiny. Miniaturizácia bola len evolučným zlepšením. Pred nimi museli vedieť ďalší odborníci ako fungujú ozubené prevody, pred nimi museli ľudia pochopiť akumuláciu energie v pružine či vedieť obrábať kovy, pred nimi zase pochopiť matematické zákonitosti, pred nimi museli prví myslitelia pochopiť plynutie a stálosť času a pred nimi museli iní ľudia začať premýšľať abstraktne a tvoriť. V procese vývinu hodín z pôvodného veľmi primitívneho mechanizmu či nástroja ku komplikovaným hodinkám sme narazili na množstvo nevhodných a nefunkčných riešení (rovnako ako príroda narazila na množstvo nefungujúcich mutácií) a tie sa museli zavrhnúť. A len tie dobré nápady sa pretvorili na ďalší stupeň vývoja a pokračovali v procese vývinu dokonalejších mechanizmov.

NIKTO NIKDY nevymyslel zložitý mechanizmus iba zamyslením sa nad tým, že by bolo fajn mať niečo na meranie času a ualaaaa - vreckové hodinky. Takto dokáže pracovať iba imaginárny stvoriteľ. A práve to je to, čo postráda logiku a vysvetlenie. Naopak hodinky ako zložitý proces dokonale ukazujú, aký zdĺhavý a postupný je proces vývinu zložitého mechanizmu. Nejde o náhodný proces. Jedná sa o výber vhodných a lepšie fungujúcich malých vylepšení v postupnom procese zdokonaľovania. Pri hodinkách testuje postupne vylepšenia človek a vyberá lepšie riešenie (tie horšie zaniknú), pri evolúcii vyberá lepšie riešenie príroda tým, že organizmus prežije a stihne sa rozmnožiť, aby vylepšenie predal ďalej.

Žiadne lego v sáčku čo sa poskladá zatrasením samo do výslednej skladačky. Žiadne hodinky presne zložené trasením krabice (ako nedávno argumentoval aj evolučný biológ, teoretický kozmológ, neourovedec a filozof Justin Bieber).

To by bol náhodný proces s extrémnou nepravdepodobnosťou a tomu neverí NIKTO. Takéto argumenty môžu používať len kreacionisti, ak ich cieľom je zosmiešniť samých seba.

Komu nestačilo:

Ďalší z problémov tohto argumentu (komplexitu) som už v krátkosti rozobral aj tu: https://www.sekularne-nebo.sk/l/komplexita-zivota-vraj-dok.../

V širšom zábere som vyladenie vesmíru inteligentným dizajnérom rozpitval tu: https://www.sekularne-nebo.sk/l/vesmirny-fine-tuning/