Isaac Asimov

11.03.2019

Isaac Asimov je jedným z mojich najobľúbenejších sci-fi autorov. A nie len sci-fi. Napríklad jeho kniha "Atom" mi ponúkla asi najzrozumiteľnejší výklad jadrovej fyziky, s akým som sa stretol. Za zmienku stojí aj jeho rozsiahla kniha "Asimovov sprievodca Bibliou", ktorý dopodrobna (na 1300 stranách) rozoberá texty Biblie. Keďže mal očividne dobre preštudovanú Bibliu, niet divu, že sa o nej vyjadril takto: "Biblia je ozaj mocná kniha, aj z kresťana dokáže urobiť ateistu."

Jeho najznámejšie diela sú však bez diskusie určite zbierky robotických poviedok i noviel, či niekoľkozväzkový úchvatný svet Nadácie. Netuším, ako jeden človek dokáže vypublikovať vyše 500 kníh a desiatky tisíc článkov na rôznorodé témy a to pritom naozaj kvalitne a neskutočne pútavo. Niet potom divu, že tento mozog bol dlhoročným členom organizácie Mensa.

Z príbehov s robotmi patrí k mojim najobľúbenejším Pozitrónový muž (a aj jeho skvelé sfilmovanie pod názvom "Bicentennial man", u nás známy ako "Andrew, člen našej rodiny") prípadne z nerobotických príbehov je to "Príchod noci" o trojhvieznom systéme, kde noc nastáva len raz za 2049 rokov, kedy moderná civilizácia v hroznom chaose zakaždým zanikne.

Isaac Asimov bol humanistom a racionalistom a od roku 1985 až do smrti dokonca aj prezidentom Americkej Humanistickej Asociácie. Jeho názor na náboženstvá bol jasný. Proti úprimnému vyznaniu nič zásadné nemal, no bol hrdým ateistom, aj keď tento pojem veľmi nemal rád. Popisuje totiž iba to, čomu neveril a nie to, čomu veril - preto mu nálepka "humanista" prišla vhodnejšia. Povery, pseudovedu či náboženské výmysly však často kritizoval: "Neverím v posmrtný život, a tak nemusím tráviť celý môj život v strachu pred peklom, alebo v ešte väčšom strachu pred nebom. Nech sú muky pekla akékoľvek, myslím že nuda v nebi by bola ešte horšia." "Očakávam, že po smrti príde len ničota a ďakujem ateizmu za to, že ma zbavil všetkých obáv zo smrti."

Za zmienku stojí aj tieto jeho rozumné postoje:

"Som ateista skrz naskrz. Trvalo dlhšie, než som si to priznal... Nemám síce dôkaz toho, že Boh neexistuje, no mám tak silné podozrenie, že žiaden nie je, že tým nemienim ani strácať čas."

"Nebol by som spokojný, ak by sa moje deti rozhodli byť pobožné, a ja by som sa ani len nepokúsil ich z tohto rozhodnutia vyargumentovať. Tak isto, ako by som nebol spokojný, keby som ich len tak nechal pravidelne fajčiť či robiť čokoľvek iné škodlivé pre ich rozum či telo."


Za svoje názory si samozrejme v USA vyslúžil veľa "ľúbostných listov" od kresťanov. Raz sa k tomu vyjadril takto: "Raz, keď ma nejaký náboženský veriaci odsudzoval a nadával mi rôznymi nevhodnými menami, poslal som mu správu s textom:

'Som si istý, že veríte tomu, že po smrti skončím v pekle a že si tam pretrpím všetku bolesť a mučenie, aké si len Vaše sadistické a vynaliezavé božstvo dokáže len predstaviť a že toto utrpenie bude trvať celú večnosť. Nie je táto predstava pre Vás snáď dostatočná? Musíte mi k tomu ešte aj nadávať?'"

A na záver som si nemohol odpustiť:

"Najsmutnejší aspekt dnešného života je, že veda získava poznatky oveľa rýchlejšie, ako spoločnosť nadobúda múdrosť."