Isaac Asimov

Jeden z mojich najobľúbenejších sci-fi autorov, Isaac Asimov, nás opustil v dnešný deň pred 29 rokmi. Ostal už iba v našich srdciach 💙 a úžasných fantastických svetoch, ktoré vytvoril.

Bol to extrémne plodný autor. Netuším, ako dokáže jeden človek vypublikovať vyše 500 kníh 📚 a desiatky tisíc článkov na rôznorodé témy a to pritom naozaj kvalitne a veľmi pútavo. Niet potom divu, že tento mozog 🧠 bol dlhoročným členom organizácie Mensa.

Za svoje diela získal množstvo prestížnych cien, vrátane cien Hugo, Nebula či Locus. 🏆 Bol ocenený aj titulom Veľmajster science-fiction. Od roku 1977 vychádza v USA magazín sci-fi, ktorý nesie jeho meno (Asimov's Science Fiction) a patrí k najúspešnejším periodikám v tomto žánre.

A nebol len nezabudnuteľným autorom sci-fi literatúry. Napríklad jeho kniha 📙 "Atom" mi ponúkla asi najzrozumiteľnejší výklad jadrovej fyziky, s akým som sa stretol. Osobne si rád listujem aj encyklopédiou 📙 "Slova vědy" v ktorej stručne a výstižne vysvetľuje veľa zaujímavých vedeckých pojmov (v dobe bez Wikipédie to bola veľmi hodnotná kniha).

Za zmienku stojí aj jeho rozsiahla kniha 📙 "Asimovov sprievodca Bibliou", v ktorej dopodrobna (na 1300 stranách) rozoberá texty Biblie. Keďže mal túto svätú knihu dobre preštudovanú, niet divu, že sa o nej vyjadril takto:

👉 "Biblia je ozaj mocná kniha, aj z kresťana dokáže urobiť ateistu."

Keď sa ho v televíznej relácii pýtali po vydaní tejto knihy, či verí v Boha, nechcel odpovedať priamo "Nie!" pred miliónmi divákov a tak na podotázku, či už našiel Boha, odpovedal ironicky:

👉 "Boh je určite omnoho inteligentnejší než ja. Nechajme ho, nech on nájde mňa."

Nuž, očividne sa nestalo - ktohovie prečo 🤔

🤖 Jeho najznámejšie diela sú však bez diskusie zbierky robotických poviedok i noviel. Vytvoril tri zákony robotiky, ktoré sa stali v sci-fi literatúre niečo ako dogmou každého diela o robotoch.

Úchvatný je aj jeho niekoľkozväzkový svet Nadácie.

Z príbehov s robotmi patrí k mojim najobľúbenejším 📘 Pozitrónový muž (a aj jeho skvelé sfilmovanie pod názvom 📽️ "Bicentennial man", u nás známy ako "Andrew, člen našej rodiny") prípadne z nerobotických príbehov je to 📘 "Príchod noci" o trojhvieznom systéme, kde noc nastáva len raz za 2049 rokov, kedy moderná civilizácia v hroznom chaose zakaždým zanikne.

Isaac sa narodil v sovietskom Rusku a jeho rodina emigrovala do USA, keď mal ešte len tri roky. Nikdy sa však rusky nenaučil a ani nenavštívil svoju rodnú krajinu. Žil a aj zomrel v New Yorku (veľa necestoval, príčinou bol hlavne strach z lietania). Dôvodom smrti boli následky choroby AIDS, ktorou sa infikoval pri podaní krvi 🩸 pozitívnej na HIV.

Pre tých, ktorí sa o jeho živote - dospievaní, láskach, tvorbe, vojne, názoroch na ženy či náboženstvo - chcú dozvedieť viac, odporúčam jeho 650 stranovú autobiografiu 📗 "Já, Asimov" (názov je paródiou na jeho najznámejšie dielo "Já, robot").

Kuriozitou je aj to, že sa nikdy nenaučil plávať 🏊‍♂‍ či jazdiť na bicykli 🚴

Bol racionalistom a humanistom a od roku 1985 až do smrti dokonca aj prezidentom Americkej Humanistickej Asociácie. Jeho názor na náboženstvá bol jasný.

Povedal:

👉 "Som ateista skrz naskrz. Trvalo dlhšie, než som si to priznal... Nemám síce dôkaz toho, že Boh neexistuje, no mám tak silné podozrenie, že žiaden nie je, že tým nemienim ani strácať čas."

Proti úprimnému vyznaniu nič zásadné nemal. Bol však hrdým ateistom - aj keď tento termín nie veľmi rád používal. Popisoval totiž iba to, čomu neveril a nie to, čomu veril - preto mu nálepka "humanista" prišla vhodnejšia.

Povery, pseudovedu či náboženské výmysly však často kritizoval. K ochote nechať sa oklamávať pseudovedou, ktorá ľuďom ponúka akýsi klamlivý pocit istoty (stratenej v procese dospievania), napísal v roku 1986 toto:

👉 "Pozrite sa dôkladne na ľubovoľnú pseudovedu a objavíte túžbu schovať sa pod perinou, ocmúľaný palec a maminu sukňu."

Jasný bol aj jeho pohľad na posmrtný život vo forme večnej duše:

👉 "Očakávam, že po smrti príde len ničota a ďakujem ateizmu za to, že ma zbavil všetkých obáv zo smrti."

👉 "Neverím v posmrtný život, a tak nemusím tráviť celý môj život v strachu pred peklom, alebo v ešte väčšom strachu pred nebom. Nech sú muky pekla akékoľvek, myslím že nuda v nebi by bola ešte horšia."

Asi najlepšia reakcia na klišé: "Ak je Boh mŕtvy, všetko je dovolené..." akú som kedy počul, je práve od Asimova. Krátke video som otitulkoval a hodil na youtube. Naozaj sa oplatí pozrieť:

K zamysleniu je hodný aj tento postoj:

👉 "Nebol by som spokojný, ak by sa moje deti rozhodli byť pobožné a ja by som sa ani len nepokúsil ich z tohto rozhodnutia vyargumentovať. Tak isto, ako by som nebol spokojný, keby som ich len tak nechal pravidelne fajčiť či robiť čokoľvek iné škodlivé pre ich rozum či telo."

Za svoje názory si samozrejme v USA vyslúžil veľa "ľúbostných listov" 💌 od kresťanov. Raz sa k tomu vyjadril takto:

👉 "Raz, keď ma nejaký náboženský veriaci odsudzoval a nadával mi rôznymi nevhodnými menami, poslal som mu správu s textom:

'Som si istý, že veríte tomu, že po smrti skončím v pekle a že si tam pretrpím všetku bolesť a mučenie, aké si len Vaše sadistické a vynaliezavé božstvo dokáže len predstaviť a že toto utrpenie bude trvať celú večnosť. Nie je táto predstava pre Vás snáď dostatočná? Musíte mi k tomu ešte aj nadávať?'" 👍

A na záver ešte jeden veľmi hlboký a pravdivý poznatok o našej dobe:

👉 "Najsmutnejší aspekt dnešného života je, že veda získava poznatky oveľa rýchlejšie, ako spoločnosť nadobúda múdrosť."