Humanizmus. Ako ho definovať?
Sekulárny humanizmus je filozofický smer i životný štýl, ktorý kladie dôraz na človeka a jeho schopnosti. Je založený na rozumovom poznávaní sveta bez náboženských dogiem a mysticizmu. Je to spoliehanie sa na schopnosti samotných ľudí vytvoriť lepší svet, a to bez očakávania pomoci od nadprirodzených síl. Ukazuje, že človek dokáže žiť morálny a etický život bez náboženstva či viery v boha.
Práve sekulárny humanizmus je smer, ktorým sa snažím viesť svoj život.
Prof. Yuval Harari v knihe "Sapiens - stručná história ľudstva" však nedefinuje sekulárny humanizmus, ale ponúka kategorizáciu humanizmu v širšom zábere a delí ho do troch skupín:
Liberálny humanizmus
Hlavnými prikázaniami liberálneho humanizmu sú tzv. ľudské práva. Preto aj liberáli protestujú proti trestu smrti či mučeniu (ktoré boli tak populárnou verejnou kratochvíľou v Londýne či Paríži ešte pred pár storočiami). Liberálny humanizmus stavia ľudí na najvyššiu métu a robí ich nedotknuteľnými. Tento druh humanizmu má však veľa spoločného s kresťanskou vierou, ktorá rovnako stavia človeka a jeho dušu na mimoriadne (najvyššie) miesto v hierarchii organizmov. Všetko ostatné je tu len pre človeka a je druhoradé.
Socialistický humanizmus
Považuje nie jednotlivcov, ale celý kolektív druhu Homo Sapiens za významný. Liberálny humanizmus je o maxime pre jednotlivca, zatiaľ čo socialistický humanizmus je o rovnosti medzi všetkými ľuďmi. Preto i finančná či sociálna rovnosť v spoločnosti je hlavným cieľom tohto hnutia. Monoteizmus ponúka podobnú myšlienku rovnosti všetkých duší pred Bohom (aj keď v náboženskej praxi je to ináč - delenie na MY a ONI je zjavné).
Evolučný humanizmus
Je od monoteistického zmýšľania asi najďalej. Tento typ humanizmu síce uprednostňuje ľudstvo, avšak nevraví, že je to niečo univerzálne a večné. Je to meniaci sa druh, ktorý sa môže buď vyvíjať alebo degradovať. Hlavným cieľom tohto hnutia je podporovať ľudstvo v jeho evolučnej ceste vpred.
Tohto smeru sa chytili a zextrémizovali nacisti pri rozširovaní svojej myšlienky o nadľuďoch. Tvrdili, že na základe logiky darwinizmu by sa mali nechať rozmnožovať iba tí schopnejší a lepší. Tvrdili, že socialistický humanizmus a komunizmus podkopával tento prirodzený vývoj (dávali slabým nie len možnosť prežiť, ale aj prosperovať). Tieto prekrútené nacistické názory o prednostnej (árijskej) rase však biológovia neskôr vyvrátili. Ale nebol to len problém nacistov. Rasistický pohľad na svet bol úplne bežný ešte aj v druhej polovici minulého storočia v USA či Austrálii.
Osobne sa neviem jednoznačne zaradiť ani do jednej z týchto skupín predkladaných Hararim (ak, tak čiastočne k poslednému pojmu).
Som si vedomý, že náš druh (Homo Sapiens) nie je nadradený ostatným druhom, ako si to myslia napríklad mnohí monoteistickí veriaci. Nie sme na vrchole vývojového stupňa (a už vôbec nie Bohom vyvolené bytosti), my sme len na konci jednej z nespočetných vetiev rovnako ako všetky ostatné organizmy. Sme však výnimoční tým, že dokážeme využívať náš intelekt na výrazne vyššej úrovni, než ostatné živočíchy. Náš pocit nadradenosti bol a je práve tým hlavným dôvodom plienenia zdrojov planéty a krutého správania sa k ostatným tvorom. Nemyslíme ako súčasť ekosystému, my myslíme ako vládcovia nad ekosystémom. Musíme si uvedomiť, že sme iní, možno zvláštni a špeciálni, no nie sme nadradení. Preto sa neviem úplne zžiť s definíciou liberálneho humanizmu.
Rovnako nie som za socialistický humanizmus, nakoľko si myslím, že snaha jednotlivca o úspech a rozvoj by nemala byť podceňovaná a nemali by byť leniví, neproduktívni a neprospešní jedinci v spoločnosti (finančne či sociálne) zvýhoňovaní rovnako, ako tí čo sa snažia byť prínosní, a to len preto, že sme rovnaký druh v jednej komunite. Som jednoznačne za rasovú i rodovú rovnosť. Za to, čo človek nedokáže ovplyvniť. Som samozrejme aj za sociálnu pomoc (a hlavne ľuďom, ktorí si za to nemôžu alebo sú v núdzi), ale nie som za rozdávanie sociálnych dávok neprispôsobivým občanom čakajúcim len na almužnu. Nie som teda za absolútnu rovnosť v spoločnosti, akú prezentovali napríklad komunisti pri šírení myšlienky rovnostárskeho ideálu. Rovnosť je totiž v rozpore so slobodou.
Evolučný humanizmus je démonizovaný práve tým, ako k nemu pristupovali nacisti. Vyhladzovaním ideologicky nevhodných jedincov je chorý prístup. Je to opäť ukážka extrémizmu, ktorý je asi v akejkoľvek situácii neprospešný, často až zhubný. Dnes sa však evolučný humanizmus navracia práve v podobe myšlienok na vytvorenie lepších ľudí technologickými i medicínskymi výdobytkami, úpravou DNA, vedeckým skúmaním fungovania mozgu a jeho možným vylepšením, zabráneniu počatia detí s dedičnými chorobami atď.
Je správne vylepšovať ľudí?
Neviem. Záleží na uhle pohľadu a dopadoch. Ťažko povedať, na ktorom stupni úpravy človeka je to ešte akceptovateľné a kedy už nie: úprava DNA pre supervlastnosti, úprava DNA pre odstránenie vrodenej dedičnej choroby, robotická protéza, plastická estetická chirurgia, cvičenie vo fitnes, nosenie okuliarov? Ktoré zlepšenie našich vlastností je OK a ktoré už nie? Zložitá otázka a tak veľa názorov v spoločnosti na ňu. Odporúčam pozrieť si na Netflixe dokumentárny seriál "Ne-prirodzený výber", ktorý ponúka pohľady na túto otázku zmien nie len ľudského druhu, ale celého ekosystému s prichádzajúcou možnosťou "hrania sa na Boha" využitím CRISPR modifikácie genómu (génové inžinierstvo).
Ako teda chápať človeka a kam ho zaradiť, ak neexistuje nadprirodzená moc, ktorá by mu dávala vyšší zmysel a jasný cieľ? Otázka, ktorou sa veriaci nemusí veľmi trápiť. Ten to má nadiktované v svätých knihách z doby, ktorá už dávno nezodpovedá dnešnému chápaniu sveta a postavenia človeka v ňom.
My humanisti, ktorí sa snažíme svet a naše životy smerovať čo najlepšie za pomoci racionalizácie našich činov a sledovaní dopadov nášho konania na okolie, si však takéto otázky musíme klásť. My tvoríme našu budúcnosť a nemáme strážnych anjelov, ktorí by nás viedli.
Naše zlé rozhodnutia môžu mať katastrofálne následky pre ďalšie generácie. Preto je otázkou, ako sa k sebe samým, k sebe navzájom i k prírode okolo nás hodláme správať.