H.G.Wells. O dedičnom hriechu.

Tento citát z Wellsovej knihy "The outline of history" (1920) som paradoxne našiel na stránkach kreacionistického magazínu Creation ex nihilo (Stvorenie z ničoho). Kreacionisti tým chceli argumentovať, že evolúcia je nezmysel, lebo ak by bola skutočná, celé učenie kresťanstva by bolo bezpredmetné. A MAJÚ PRAVDU a ani si neuvedomujú, akú veľkú. Len to pochopili presne naopak. Nie Biblia vyvracia evolúciu, ale evolúcia rázom zmenila význam a hodnovernosť Biblie. Samozrejme Wells, ako vyštudovaný biológ, dlhoročný učiteľ, popularizátor vedy a science-fiction autor taktiež nemal spomínaným výrokom na mysli vyvrátenie evolúcie, ale rozhodne vyvrátenie kresťanskej dogmy. Aj takto však veľmi často fungujú kreacionistické argumenty. Totálne prekrútený pohľad na vec a dokonalá ukážka Strawman argumentácie.

Darwinova evolučná teória bola naozaj najväčšou ranou pre kresťanov v celej ich histórii a v polovici 19. storočia konečne dostali rozumní ľudia skutočnú alternatívu k najzložitejšej otázke ľudstva - odkiaľ sme sa tu nabrali. Dostala sa nám do rúk vedecká teória o tom, ako dokážu zložité štruktúry vznikať extrémne jednoduchým procesom bez inteligentného dizajnéra.

Zo dňa na deň sa stali predstavy starovekého hebrejského národa mytológiou na úrovni kmeňového animizmu či antického panteónu. Len katolíci sa akousi teologickou akrobaciou stále snažia napasovať evolúciu na knihu Genézis. Zrazu im nevadí, že Boh, ktorý kedysi zaručene inšpiroval celú Bibliu, nedokázal vysvetliť skutočnú podstatu sveta hebrejcom polopate a rozhodol sa radšej klamať. A vôbec im nevadí, že vyhlásením knihy Genézis za alegóriu strácajú tak dôležité pojivo medzi Ježišom a podstavou jeho vykúpenia. Každý osobný hriech je zapríčinený práve ako dôsledok prvého hriechu Adama a Evy (no čo, zjedli ovocie - celý svet preto musí trpieť). Nie Boh je zlý, ale Adam s Evou (vlastne len ta Eva, ktorá je podľa sv. Paula za všetko zodpovedná a preto sú ženy menejcenné) zapríčinili, že musíme trpieť, poznáme zlo a hrešíme.

Ono je to dosť podivná predstava. Ako uviedol Dawkins vo svojej knihe Boží blud "Adam, údajný páchateľ prvotného hriechu, samozrejme nikdy neexistoval, čo je dosť trápny fakt - že to nevedel sv. Pavol, to by sme mohli odpustiť, ale podľa všetkého to nevedel ani vševediaci Boh (a teda ani Ježiš, ak veríme, že aj on bol Bohom)." Ak šlo teda v prípade príbehu o vyhnaní z raja o alegóriu, prečo sa Ježiš obetoval sám sebe a nechal sa trestať a zabiť za symbolický hriech neexistujúceho človeka? Ak je teda príbeh o ovocí poznania metaforou, je aj príbeh o vykúpení a zmŕtvychvstaní iba legendou.

Aj katolícke krstenie detí má zrazu úplne iný význam. Batoľatá sa nerozhodujú, či chcú veriť v Krista (čo je podmienkou krstu väčšiny protestantských cirkví a zdrojom veľkých hádok s katolíkmi), takže katolíkom zostával dlho jediný naozaj podstatný dôvod na krst - zbavovanie sa dedičného hriechu. Dokonca aj nepokrstené deti nemohli kvôli hriechu postúpiť do neba, museli stráviť večnosť v predpeklí bez Ježiša (čo už Vatikán zrušil). Dedičný hriech - aj keď ho katolíci ešte stále pri krste spomínajú - je po uznaní evolučného mechanizmu už iba symbolikou a tak sa postupne krst stáva hlavne začlenením človeka do kolobehu cirkevného života.

Ešte by som sa rád vrátil pár vetami k autorovi dnešného výroku:

Herberg George Wells nebude možno mnohým z Vás povedomý. Patrí k mojim obľúbeným autorom sci-fi literatúry. Žil na prelome 19. a 20. storočia. Všeobecne je považovaný za otca vedeckej fantastiky (spolu s J. Verneom, ktorý sa venoval viac dobrodružnej sci-fi) a jeho diela ako Vojna svetov, Stroj času, Prví ľudia na mesiaci, Neviditeľný, či Ostrov Dr. Moreau sú všeobecne známe. Milujem sci-fi tvorbu viktoriánskej éry a ak sa zamyslíte nad dobou, v ktorej písal (kedy bicykel s reťazou a pneumatikami bol najmodernejším výdobytkom) jeho myšlienky boli nadčasové. Jeho um a predstavivosť z neho urobili vizionára a jedného z najvplyvnejších anglických autorov a mysliteľov tej doby. Predpovedal laser, tanky, atómovú bombu, mobilné telefóny, pristátie na Mesiaci či genetické modifikácie. Roky som zháňal všetky jeho u nás vydané knižné diela. Skvelé sú aj jeho krátke poviedky, či dokonca aj niektoré sociálne a satirické diela. Štyrikrát bol nominovaný na Nobelovú cenu za literatúru. Musím však priznať, že s niektorými pohľadmi na sociálne zriadenie, eugeniku, free love, či politiku nemôžem plne súhlasiť. Avšak žijeme v inej dobe, takže sa k tomu ťažko vyjadrovať.

Wells študoval zoologiu a geológiu a bol obrovským zástancom Darwinizmu. H.G.Wells chápal vedu ako najmocnejší nástroj ľudstva, ktorý nás môže doviesť až k utopisticky dokonalej budúcnosti ľudstva. Stále vo svojich dielach nabádal, aby sme s vedou zaobchádzali múdro, aby sme na to nakoniec nedoplatili. Tesne pred jeho smrťou ľudstvo naozaj skonštruovalo a otestovalo atómovú bombu, ktorú dávno predtým predpovedal a jeho optimizmus rapídne pohasínal. V oblasti náboženstva bol ťažšie identifikovateľný. Vyrastal ako kresťan, no svoje stanovisko voči kresťanstvu výrazne zmenil v priebehu života. Videl som už videa, v ktorých ľudia citujú Wellsa na podporu islamu, fundamentalneho krestanstva, ateizmu i budhizmu. Sam sa nepovažoval za veriaceho žiadneho náboženstva, ale ani za ateistu. V tej dobe to bol ešte stále príliš odvážny krok a sám seba, podobne ako to robil Einstein, považoval za zástancu istej verzie panteizmu (podľa Spinózovej definície boha). Ku koncu života však opúšťal aj túto myšlienku.