Existencia ľudskej duše bez mozgu?

27.02.2019

Možno nevieme o mozgu všetko, no to čo už vieme je vedecky dokázané a platí!!! 

Vieme, kam sa ukladajú spomienky (avšak zatiaľ nechápeme ako presne to mozog riadi), vieme, že ak niekde narušíme spoje v nepatrnej oblasti, prídeme o značné schopnosti (napríklad nespoznáte vlastné deti), no v inej oblasti vieme odobrať veľkú časť mozgu bez značného porušenia osobnosti, vieme, ktoré časti mozgu sú potrebné pre vedomie, vieme ho aj vypnúť, vieme dokonca, že sa vedomie dá rozdeliť (napríklad pri syndróme oddelených hemisfér), vieme, že elektrickou stimuláciou istých častí dokážeme vyvolať pocity, že niečo vidíme, cítime či sa sami rozhodujeme.  

Empiricky či experimentálne prichádzame na to, ako funguje a začíname ho chápať. Nevieme aké procesy ešte vytvárajú (spolu s tými čo vieme pozorovať) napríklad vedomie či osobnosť, no zistili sme, že bez mozgu sa nikam nepohneme.

Mozog je vďaka kognitívnej neurovede a psychológii v poslednej dobe pomerne dobre zmapovaný a niet pochýb, že našu osobnosť tvorí hlavne mozog a jeho funkcie ako pamäť, charakter, vedomie, vnímanie, rozpoznávanie, pociťovanie, premýšľanie, rozhodovanie,... Tieto funkcie NEDOKÁŽEME bez mozgu vykonávať.

A pritom sú medzi nami stále teisti, ktorí Vás budú presviedčať, že duše zosnulých s nami vedia komunikovať, že sa pri mimotelových zážitkoch stretávajú so svojimi príbuznými, že si prenášajú spomienky do ďalšej inkarnácie, že vidia duchov predkov alebo že očakávajú, že si v nebi užijú 72 panien, či krásu trblietavých potôčikov v dokonalo prekrásnom raji.

Prečo teda koncept duše ešte stále existuje, aj keď už desaťročia nie je jediný dôvod sa domnievať, že je k niečomu potrebná? Lebo náboženstvá ako kresťanstvo by utrpeli ďalšiu ranu - koho by Boh súdil pri poslednom súde a kto by dostal večnú odmenu či zatratenie?