Ak by bolo náboženstvo zakázané do veku, kedy ľudia získajú rozum a vedia samostatne uvažovať, a náhodne by sa v knižnici dostali k Biblii, Koránu či Knihe Mormonovej, určite by nezvolali "Waaau, toto je presne to, čo mi chýbalo k pochopeniu sveta, jeho fungovaniu, histórii a morálnym zásadám. Konečne to všetko dáva zmysel." Takéto precitnutia by boli takmer vylúčené.
Avšak ak učíte deti od malička, čomu musia veriť, dosiahnete vytúžený úspech. Detské mozgy sú výrazne menej odolné voči "mentálnym vírusom", než mozgy dospelých. Vývoj mozgu ľudského dieťaťa, súvisiaci s darwinovským prežitím, je značne závislý na učení z informácií od rodičov a ďalších skúsenejších ľudí. Je však pre dieťa veľmi ťažké rozlíšiť, čo je dobrá a čo zlá rada. Ako uviedol napríklad Dawkins v Božom blude: "Dieťa nemôže vedieť, že pokyn 'Nehraj sa s krokodílmi v rieke' je dobrá rada, zatiaľ čo 'Pri každom splne musíš obetovať kozu, ináč prestane pršať' je prinajmenšom plytvanie časom a kozami." Obe výstrahy znejú pre dieťa rovnako vierohodne a sú prijaté z rovnakého zdroja s rovnakou vážnosťou. Preto je dnes napríklad príbeh o Abrahámovi a jeho ochote obetovať vlastného syna braný v troch svetových náboženstvách ako heroický vzor oddanosti, kdežto neinfikovaný mozog musí tento stupídny príbeh brať ako absolútnu hrôzu.
Náboženskí predstavitelia vedia veľmi dobre, ako veľmi sú detské mozgy zraniteľné a aká dôležitá je indoktrinácia v rannom veku. Preto sa všade kde je to možné pretláča detská náboženská propaganda. Kníhkupectvá sú pred Vianocami plné detských ilustrovaných Biblií. Ak by snáď rodičia zabudli jednu takú kúpiť a nechodili dostatočne často do kostola, ktorý na nich čaká na každom rohu, pretlačíme pre istotu propagandu aj do škôl. Toto ja osobne beriem za extrémne zlyhanie riadenia spoločnosti. Ale len tak im to dokonale funguje ďalej aj v modernej spoločnosti.
Už jezuiti vravievali "Dajte nám dieťa keď sa narodí a my vám z neho za sedem rokov urobíme človeka". Tým myslia človeka podľa vlastných predstáv a vzoru. Aj Biblia uvádza v Prísloviach 22:6 "Pouč chlapca na začiatku jeho cesty a neodchýli sa od nej ani v starobe."
Rovnako ako si deti nevedia vytvoriť v rannom veku názor na politiku či filozofiu, tak si nevedia vytvoriť názor ani na náboženstvá. Najhoršie na tom je, že rodičia a spoločnosť učia deti od malička, že viera je cnosť a tí, čo neveria sú morálne nevyrovnaní. Tento pocit odporu k neviere a strachu z nej s nimi ostáva pomerne dlho, dokonca aj keď začnú pochybovať o dogmách vlastného náboženstva, boja sa ho opustiť. Od malička totiž boli vedení k tomu, že tá ich viera je jediná pravá, všetky ostatné alternatívy boli brané ako falošné, nepravdivé a hriešne. Nikto ich neučil skeptickému mysleniu a objektívnemu hodnoteniu tvrdení.
