Da Vinciho kód - čo je fikcia a čo fakt

Čítali ste aj vy jednu z najpredávanejších kníh, ktorá sa držala v rebríčku The New York Times bestsellerov na prvom mieste nepretržite celé dva roky? Ak áno, patríte k vyše 80 miliónov ľudí, ktorí si ju prečítali (alebo aspoň kúpili).

Prečo je tak úspešná? Lebo je to výborne napísaný a skvelo prepletený príbeh, ktorý prepája zaujímavé témy ako história najrozšírenejšieho súčasného náboženstva, záhadné sekty, organizácie či skupiny ako Opus Dei či Templári a zaujímavé záhady okolo starovekých symbolov a umeleckých diel jedného z najväčších umelcov histórie Leonarda da Vinciho. Spojte Ježiša, sex, spiknutie cirkvi a záhadnú symboliku do jediného diela a máte trhák.

V napínavom príbehu sa symbológ Robert Langdon spolu s peknou policajnou kryptologičkou Sofiou Neveuovou snažia odhaliť tajuplný odkaz, ktorý im zanechal mŕtvy odborník na kresťanstvo a zároveň aj starý otec Sofie menom Jacquese Saunier. V knihe sa nachádza obrovské množstvo "faktických údajov" o histórii kresťanstva, ktoré mnoho čitateľov prekvapia. Fakty a fikcia sa striedajú tak rýchlo a neprehľadne, že je ťažké rozoznať, čo je postavené na skutočných historických faktoch a čo sú dokresledné špekulácie. Celkový obraz je však tak presvedčivý, že je len ťažké uveriť, že mnoho údajov je prispôsobených či mierne poupravených, aby to dávalo lepší zmysel a vytvorilo dokonalú záhadu. Tieto fiktívne údaje sú totiž huncútsky prepájané so známymi historickými údajmi a skutočnými osobami, ktorých existenciu nespochybňujeme.

Pre priaznivcov konšpiračných teórií je príbeh, v ktorom údajne Ježiš Kristus spolu s Máriou Magdalénou splodili potomkov - a toto tajomstvo o rodovej línii bolo tajnou organizáciou nazvanou Priorstvo Sionu po dve tisícročia chránené - proste lahôdka. Všetky úžasné prepojenia v deji, kde je možné z diel Leonarda da Vinciho i zo zakázaných gnostických evanjelií vysledovať, že Mária Magdaléna bola viac než len prostitútkou, proste ukazujú na úžasnú prácu Brownovej mysle a predstavivosti.

Myšlienka Ježišových potomkov a grálu, ktorý namiesto čaše znamená lono Márie Magdalény v ktorom nesie jeho dieťa (a teda krv Ježiša), nebola však pôvodná. Dan Brown ju prevzal z diela "Svätá krv, svätý grál" napísanej v roku 1982 (za čo na Browna autori podali aj žalobu, no neuspeli), avšak prepojenie s da Vincim a Opus Dei bolo inovatívne.

Ak ste knihu čítali alebo sa chystáte ju čítať (ja osobne som počúval ako audioknihu), odporúčam si preštudovať aj niečo navyše, aby ste nepodľahli domnienke, že všetko čo je v knihe, je postavené na faktoch - v úvode knihy totiž Brown uvádza, že "všetky umelecké diela, dokumenty a tajné obrady spomínané v tomto románe sú reálne." Avšak aj to už je z časti buď súčasťou fiktívneho príbehu alebo mal Brown mierne skreslené historické údaje.

Väčšina ľudí neberie samozrejme všetko čo je v knihe písané úplne vážne. Podľa mňa je však dôležité, že to podnietilo ich zvedavosť. Mnoho ľudí sa prvýkrát dozvedelo, že existujú aj iné ako štyri kanonizované evanjeliá, ktoré nájdete v Biblii.

Až teraz zistili, že v polovici minulého storočia sme objavili mnoho dokumentov v Kumráne pri Mŕtvom mori, ktoré opisujú židovský národ z obdobia, kedy žil aj najznámejší žid menom Ježiš (tieto dokumenty však nie sú kresťanské a nič o Ježišovi nerozprávajú - sú prevažne starozákonné) a že takmer v rovnakom období bolo nájdených množstvo ďalších dokumentov (vrátane tzv. apokryfov, ktoré sa nedostali do Nového zákona) v Nág Hammádi blízko Egyptského Luxoru. Tieto naopak rozprávajú rozličné príbehy o Ježišovi, ktoré sa líšia od prijatých novozákonných príbehov. Je to pre veľa ľudí proste novinka, že na začiatku kresťanstva bolo mnoho kresťanov, ktorí hlásali o Ježišovi niečo iné než poznáme z Biblie a len ortodoxné kresťanstvo nakoniec zvíťazilo a preto dnes vyzerá západné kresťanstvo tak, ako vyzerá - víťazi totiž píšu históriu.

Mnoho takýchto faktických údajov sa teda nachádza aj v knihe Da Vinciho kód. Niektoré sú však pozmenené a prekrútené.

Dôležité je, ako pristupujú ľudia k tomuto dielu. Typický dotknutý kresťan príde s tvrdením, že je to vyrekonštruované a zamietne VŠETKO, čo nesedí do jeho teologickej predstavy. Konšpirátori sa na druhej strane snažia pripustiť, že naopak všetko čo je uvedené v knihe je natoľko možné, že je to až nespochybniteľné a určite pravdivé. Problém je v tom, že kniha obsahuje naozaj veľa faktov, ale aj veľa fikcie. Ako to však rozpoznať a odlíšiť?

Ak sa teda chcete dozvedieť, čo je naozaj pravdy na historických "faktoch" ohľadne Ježišovho života, kanonizovaní Nového zákona, úlohy Konštantína pri zostavovaní Biblie či Nicejského koncilu pri pridávaní božských vlastností Ježišovi, radšej si prečítajte odbornú literatúru.

Osobne odporúčam skvelú knihu od môjho najobľúbenejšieho novozákonného učenca Barta Ehrmana (bývalého fundamentálneho kresťana, ktorý po hĺbkovom štúdiu Biblie zmenil svoj postoj a stal sa agnostikom odmietajúcim Ježišovu božskosť) pod názvom "Da Vinciho kód - Pravda a fikcia". Tu sa dozviete čo naozaj historici vedia o gnosticizme, apokryfných i kanonických evanjeliách, Konštantínovom vplyve na rozšírenie kresťanstva, o vytvorení Nového Zákona, Nicejskom koncile, vzťahu Ježiša k ženám i Márii Magdaléne či o faktoch, ktoré sa naozaj o historickom Ježišovi dajú tvrdiť a čo sú len špekulácie.

Čo sú teda tie najväčšie nepresnosti, ktoré Dan Brown uvádza ako faktické údaje? Pre tých čo knihu čítali, no nevedia čomu veriť a čomu nie, vypichnem len stručne zopár poopravených údajov:

- Zvitky od Mŕtveho mora NEOBSAHUJÚ žiadne údaje o Ježišovi a žiadne evanjeliá. Sú to len židovské spisy.

- Apokryfné evanjeliá NEOZNAČUJÚ Ježiša za menej božského (niektoré práve naopak) a hlavne NIE SÚ dôveryhodnejšie ako tie biblické. Ani jedny nie sú ani zďaleka dokonalé, no biblické sú aspoň o kúsok hodnovernejšie.

- Nie je pravda, že Ježiš až do Nicejského koncilu nebol považovaný za božskú bytosť a práve na tom koncile sa vyhlásil za syna Božieho. Tento koncil mal za tému určiť, či bol rovný Bohu otcu (a neskôr duchu svätému) a teda AKÁ BOLA PODSTATA jeho božskosti. No božský bol pre všetkých kresťanov tej doby.

- Ježiš NEMAL tisícky nasledovateľov, ktorí spísali vyše osemdesiat evanjelií o ňom. Za prvé jeho nasledovatelia boli obyvatelia Galilei, ktorí nevedeli čítať a písať a za druhé, vieme iba o niečo viac, než o dvoch desiatkach evanjelií, ktoré sa dochovali (neskôr objavili v nálezoch).

- Konštantín NEVYBERAL a ani NEPRIKAZOVAL upravovať výber kníh Nového zákona. On si iba objednal niekoľko kusov ručne písaných Biblií pre jeho nové kostoly. Výber kníh trval dlhé storočia. Štyri evanjelia sa vybrali už okolo roku 180 (150 rokov po Ježišovej smrti a 140 rokov pred Konštantínom). Veľkú úlohu tu zahral napríklad Irenej. Uznesenie nad konečnými 27 knihami, ktoré dnes tvoria Novú zmluvu bolo prijaté až po smrti Konštantína na konci 4. storočia. Tu istú úlohu zohral Atanáš. Avšak bol to postupný proces. Ešte aj najstaršia verzia Biblie ktorú máme práve z tohto obdobia - Sinajský kódex - obsahuje dve knihy navyše.

- Tiež nie je pravda, že v komunite židov (a Ježiš bol židovský apokalyptický kazateľ) by bolo NEPRÍPUSTNÉ, aby muž žil v celibáte, ako to tvrdí v knihe Teabing. Mnoho židov pred Ježišom a dokonca neskôr aj Paul z Tarzu boli single.

- Úplne žiadne evanjelium, dokonca ani tie mimokanonické NEUDÁVAJÚ JEDINÚ ZMIENKU o tom, že by boli Ježiš a Mária Magdaléna manželia.

Pre tých, čo neradi čítajú, odporúčam množstvo zaujímavých dokumentárnych filmov, s ktorými sa akoby vrece pretrhlo. Navyše sa v nich venujú aj ďalším témam z knihy a nie len vierohodnosti historických údajov spojených so začiatkom kresťanstva.

Lepšími sú napríklad "Je da Vinciho kód skutočný (Is it real - da Vinci's code)" alebo "Co skrýva Šifra mistra Leonarda (Beyond the da Vinci code)". Ak Vám to nestačí, pozrieť si môžete aj "Skutečný příběh - Šifra mistra Leonarda (The da Vinci Code - The True Story)" alebo "Da Vinciho kód - pravda alebo fikcia (Behind the da Vinci code)", prípadne rozsiahlejší päťdielny dokument "Majstrova šifra (The Code - Beyond the da Vinci Code)", ktorý je však výrazne nábožensky a protibrownovsky ladený (a snaží sa presvedčiť diváka, že úplne všetko v knihe je zlé, zlé a zlé) a preto v ňom nájdete kopec klamstiev, ako že evanjeliá napísali naozaj očití svedkovia Ježišovho života či to, že Dan Brown je kresťan. Je v ňom však aj niečo pravdy a viac informácií ako v iných dokumentoch.

Skvelé na Brownovej knihe i všetkých knihách a dokumentoch okolo toho je, že v ľuďoch podnecujú záujem o skutočnú históriu kresťanstva. A ako vieme, mnoho fundamentálnych kresťanov, ktorí začali študovať históriu a fakty okolo vzniku Biblie či kresťanstva časom pochopili, že ide o obyčajnú knihu písanú ľuďmi s množstvom nedokonalostí a zmenili sa na nevercov či dokonca ateistických aktivistov (viď. Bart Ehrman, Matt Dillahunty, Dan Barker, Michael Shermer,...).

Kniha však podporuje navyše aj čitateľovu predstavivosť. A tak tu máme široké spektrum zástancov rôznych hypotéz od mysticistov, ktorí veria, že žiaden Ježiš nikdy ani neexistoval, cez tých, čo ho považovali za homosexuála až po tých, ktorí veria, že splodil potomkov a katolícka cirkev sa dlhé storočia snaží túto pravdu ukryť. Je naozaj takmer nemožné určiť s istotou, čo je a čo nie je možné. Každá z týchto hypotéz má určitú malú šancu byť pravdivá. Avšak rozumný skeptik prijíma tvrdenia založené buď na faktoch alebo na najpravdepodobnejšom vysvetlení.

Nanešťastie história nie je veda. Nedokáže svoje tvrdenia overovať v laboratóriách pri opakovanom pokuse. Musí sa spoľahnúť iba na dochované písomnosti a artefakty. Historici (nie teológovia) pracujú metódami, ktoré dávajú vyššiu váhu napríklad tvrdeniam, ktoré sú buď staršie, viacnásobne uvedené v nezávislých zdrojoch, či obsahujú tvrdenia, ktoré sú ináč pre zástancov nevýhodné a predsa sa v písomnostiach objavujú. Takým spôsobom kritického uvažovania môžeme nájsť aspoň pravdepodobné tvrdenia. Viera či už v zázračné činy, či potomkov Ježiša, je však postavená na nevedeckých a historicky nedokázateľných tvrdeniach.

Užívajte si teda toto skvelé knižné dielo plné napínavých zápletiek a hlavne OSTAŇTE SKEPTICKÍ.