Boh "pravdepodobne" alebo "definitívne" neexistuje?

Novozélandskí ateistickí aktivisti prišli pred desiatimi rokmi s kampaňou, ktorá rovnako ako predošlé autobusové kampane v rôznych krajinách sveta chcela ukázať ateistom, že nie sú sami. V Británii bola takáto autobusová kampaň so sloganom "Žiaden boh pravdepodobne neexistuje, tak sa prestaň obávať a užívaj si život." pomerne úspešná - minimálne tým, že spôsobila vysoký záujem a aj búrku diskusií. V Nemecku, ale i niektorých ďalších krajinách, bigoti svojim bojom proti kampani presadili zákaz zverejnenia reklamy na autobusoch.

Na Novom Zélande rovnako odmietla autobusová spoločnosť uverejniť tieto reklamy na svojich autobusoch. A tak sa rozbehla namiesto toho billboardová kampaň s troma sloganmi. Prvý vidíte na dnešnom obrázku a ďalšie dva znejú: "Good without god? Over one million Kiwis are" čo znamená asi "Dobrí bez boha? Vyše milióna novozélanďanov je." a ďalší "We are all atheists about most gods. Some of us just go one god further." čo sa dá preložiť ako "Všetci sme ateisti vzhľadom k väčšine bohov. Niektorí z nás však idú o jedného boha ďalej." Všetky tri slogany sú doplnené pôvodným britským autobusovým sloganom.

Tieto slogany samozrejme zdvíhali veriacich zo stoličiek. Čo ma však prekvapuje, pri diskusiách k fotkám týchto billboardov sa často pohoršene vyjadrujú aj niektorí ateisti. Im však vadí jediné slovo, a to "PRAVDEPODOBNE". Mnohí z tzv. gnostických ateistov by tam radšej videli slovo "DEFINITÍVNE".

Takíto ateisti si však musia uvedomiť, že AKÉKOĽVEK definitívne tvrdenie (s istotou) si vyžaduje dôkaz, takže bremeno dokazovania leží v takomto prípade na ich strane. Rovnako ako teisti bezhlavo presvedčení, že existuje Boh, tak aj ateisti skalopevne presvedčení, že žiaden boh neexistuje, musia svoje presvedčenie preukázať. Ináč sú v podstate len veriacimi. Istotu si totiž človek nevycucáva z prsta.

Samozrejme to ani náhodou neznamená, že existencia Boha je rovnako pravdepodobná, ako jeho neexistencia. Určite nie. Takéto fifty-fifty, teda čistý agnostizmus nie je veľmi uznávaným názorom. Ak chápeme, ako ľuďmi vytvorené božstvá vznikali a ako zbytočné sú pri vysvetľovaní sveta, tak nám vychádza, že akýkoľvek boh je extrémne nepravdepodobný a na Dawkinsovej škále (od 1 - gnostického teistu cez 4 - čistého agnostika po 7 - gnostického ateistu) sa väčšina ateistov radí do skupiny 6 - 6,9 (aj sám Richard Dawkins).

Ani keď vyvrátite každé jedno náboženské tvrdenie, nemôžeme si byť istí neexistenciou osobného boha a už vôbec nie akousi deistickou či panteistickou predstavou boha.

Preto je slovo "definitívne" technicky nesprávne.

Prečo tak odmietam slovo "definitívne"? Lebo je logicky neprijateľné. Ak si to nemyslíte, skúste sa zamyslieť nad tým, či sa dá nejako dokázať to, že práve nežijeme v Matrixe, alebo že naše mozgy nie sú len v labáku nejakého šialeného vedca vytvárajúceho náš vnútorný pocit reality (podľa myšlienkového experimentu Hilaryho Putnama), či inej simulácii istých vyspelejších bytostí, ktoré stvorili celý náš zmyslový svet. Čiže v nejakom virtuálnom priestore, ktorý vznikol len na testovanie sveta (či už sme cieľom alebo len vedľajším produktom) nejakou vyššou inteligenciou (nie nevyhnutne nadprirodzenou). Je nemožné dokázať, že by takáto predstava nemohla byť pravdivá.

S podobnou myšlienkou prišiel už Descartes a poctivou logikou zredukoval náš svet na hrozivú minimálnu axiomu: "Myslím teda som (Cogito ergo sum)." Všetko ostatné dokázať s istotou naozaj nevieme. Iba to, že existujem ja ako myseľ, lebo práve premýšľam. Moje telo i všetko ostatné môže byť iba ilúziou.

Tak isto ako nemožno vyvrátiť myšlienku Bertranda Russella, ktorý v The Analysis of Mind napísal: "Neexistuje žiadna logická nezrovnalosť v hypotéze, ktorá tvrdí, že celý svet vznikol práve pred piatimi minútami presne so všetkým čo vtedy bolo, vrátane celej populácie ľudí, ktorí si 'pamätajú' celú nereálnu minulosť."

Naozaj sa to nedá vyvrátiť a rovnako sa nedá vyvrátiť existencia škodoradostného Boha, ktorý robí všetko preto, aby nás ateistov pokúšal. Možno vkladá do zeme všetky tie fosílie dinosaurov a trilobitov, len aby sme sa domnievali, že je pre svet zbytočný a potom nás mohol za náš skepticizmus mučiť v pekelných ohňoch.

Boha naozaj nemožno stopercentne vylúčiť rovnako, ako sa nedajú stopercentne vylúčiť ani víly, škriatkovia či tajne nás navštevujúci mimozemšťania.

To neznanemná, že budeme naše životy žiť tak, ako keby to bolo pravdepodobné. Bežný ateista totiž nehodlá svoj život kvôli malej pravdepodobnosti mrhať na uctievanie niečoho, čo pravdepodobne neexistuje (rovnako ako ani prípravou na stretnutie s mimozemšťanmi či hľadaním víl). To by sa potom musel modliť ku všetkým bohom naraz, aby náhodou neriskoval, že sa netrafil.

Rozumné je teda postaviť sa k tomu podobne ako Isaac Asimov, ktorý povedal: "Som ateista skrz naskrz. Trvalo dlhšie, než som si to priznal... Nemám síce dôkaz toho, že Boh neexistuje, no mám tak silné podozrenie, že žiaden nie je, že tým nemienim ani strácať čas."

Osobný Boh teda naozaj veľmi pravdepodobne neexistuje. Autori tohto sloganu boli logicky konzistentní a napísali to správne. Ak niekto nesúhlasí, stačí jediné - prísť s dôkazom o neexistencii a môžeme začať písať po Billboardoch kľudne aj "definitívne neexistuje".