Biologická evolúcia na príklade vývinu jazykov.

27.02.2019

Ľudia pochybujúci o evolúcii, tzv. kreacionisti, často prichádzajú s argumentom (verte mi, naozaj sa to stáva pričasto), že evolúcia je nezmysel, nakoľko medzidruhový skok (tzv. makroevolúcia) nie je logicky možný. Veď opica predsa nemôže porodiť človeka. Ani ryba suchozemského živočícha. A aj keď pripúšťajú mikroevolúciu (malé priamo pozorovateľné evolučné zmeny ako napríklad pri adaptovaní chrípkového vírusu), tvrdia, že baktéria predsa len vždy splodí podobnú baktériu a nie napríklad muchu.

Skúste im vysvetliť základný princíp kumulácie malých zmien, ktorý robí z evolučného procesu prírodným výberom elegantný a superjednoduchý princíp k dosahovaniu zložitých štruktúr a komplexných zmien, na príklade vývinu jazykov.

Tomuto textu by pred pár rokmi nikto ani nerozumel: "Moja ex si urobila so svojim hustým cucákom selfie a zavesila to na web. Idem sa večer s bandou rozbiť do baru a zresetujem sa."

No dnes tomu rozumie väčšina Slovákov. Prečo?

Jazyky sa vyvíjajú. Nie zo dňa na deň, ale postupne. Nepotrebné slová sa vypúšťajú a nové sa pridávajú. Slovo vygúgliť (to google) je tak zaužívané, že ho nájdete už aj v Oxfordskom slovníku. Slová, ktoré sa osvedčili ostávajú dlho a pevne v slovnej zásobe a šíria sa ďalej.

Na druhej strane slovenské slová ako kanapa, cvendžať či švec už dnes takmer nepočuť. Ak pôjdeme hlbšie do minulosti zistíme, že dnešná slovenčina sa vyvinula postupne zo staroslovienčiny a tá je len jednou vetvou praslovančiny. Staroslovienčina už dnes nie je živým jazykom a je používaná iba pri liturgiách v pravoslávnych či gréckokatolíckych kostoloch. A aj to je už len nástupcom pôvodnej staroslovienčiny, ku ktorej nám stvoril Cyril zo Solúna aj hlaholiku ako písmo.

Staroslovienčina bola kedysi spisovným jazykom a vyvinula sa z macedónčiny. Osobne si ešte pamätám staroslovienske božie liturgie v gréckokatolíckom kostole, na ktoré som občas chodil, keď sa mi nechcelo vstávať veľmi skoro ráno na slovenské. Takmer ničomu som nerozumel!!!

Nie je nutné sa rozpisovať do detailov aby sme pochopili, že jazyky SA MENIA a pri ich zmene ide o pozvoľný proces, ktorý je hnaný prispôsobovaním sa prostrediu a vonkajším vplyvom na jazyk. Čím dlhší je časový rozstup, tým väčšie zmeny sú poznateľné. Dnes si Srbi, Poliaci, Rusi a Slováci rozumejú len veľmi málo. A pritom ich jazyky pochádzajú zo spoločného predchodcu. Tento spoločný základ je však stále badateľný. V budúcnosti bude rozdiel ešte markantnejší.

Presne takto funguje aj evolúcia druhov prirodzeným výberom zo spoločného predka.

Pri biologickej evolúcii nedokáže splodiť opica človeka - ako evolúciu nesprávne chápu mnohí kreacionisti - ale každý tvor je svojim rodičom veľmi podobný. Deti sú vždy druhovo plne kompatibilné so svojimi rodičmi. Avšak v priebehu množstva generácií sa náhodné parciálne zmeny v genetickom kóde nakumulujú a vytvoria nekompatibilné jedince neschopné vzájomného rozmnožovania. A takýchto jedincov podľa všeobecne prijatej definície radíme k rôznym druhom. Ak sa nevedia páriť a vzájomne ovplyvňovať, menia sa ďalej a odlišujú sa od seba stále viac a viac.

Rovnako ako pri jazykoch si deti a rodičia dobre rozumejú. Dokonca aj so starými rodičmi (aj keď tí už majú občas problém rozumieť slangovým slovám ich vnúčat). Avšak rozumieť niekomu z oblasti Slovenska spred niekoľkých stoviek rokov alebo niekomu zo susedných krajín je len veľmi ťažko.

Rozdiel medzi biologickou evolúciou a jazykovou kultiváciou je asi v tom, že jazyky dokážu preberať prvky z iných jazykov, no biologické druhy prevziať gény dokážu jedine rozmnožovaním, čo medzi druhmi v zásade možné nie je. Tento príspevok je však o vysvetlení postupnej zmeny a nie všetkých zdrojov zmien.

Evolučná zmena v rámci jazykov sa dá ešte pomerne dobre sledovať. Pri vývoji však nedokážeme kvôli mnohogeneračnej zmene priamo sledovať premenu z latinčiny na španielčinu, rovnako ako nedokážeme sledovať prechod z ryby na suchozemca. V jazykových záznamoch máme však archívne literárne diela, ktoré tieto jazykové medzičlánky predkladajú rovnako, ako máme v biologickej evolúcii fosílie medzičlánkov, ktoré ukazujú medzistupeň napríklad medzi rybou a suchozemcom (známy Tiktaalik).

Pekným príkladom vysvetlenia postupnej zmeny môže byť aj album fotografií. Ak by ste si robili každý deň jednu fotografiu a porovnali včerajšiu s dnešnou, nezistili by ste takmer žiaden rozdiel. Avšak na fotografii spred roka by ste už niečo badali. A ak by ste si na konci života vzali fotografie Vás ako bábätka, školáka, dospeláka a starca, mali by ste pred sebou iných ľudí.

Ešte lepší príklad použil Richard Dawkins vo svojej knihe Mágia reality, kde sa snažil proces evolúcie vysvetliť na fotografiách predkov. Váš otec či starý otec sú Vám podobní. Aj Váš predchodca pred 100 000 generáciami je podobný svojmu otcovi a starému otcovi, no Vám už podobný nie je. A tak je možné pokračovať až na počiatok - k nášmu spoločnému predkovi.

Dôležité je pochopiť, že sme súčasným druhom a zároveň aj medzidruhom. Tvoríme s našimi blízkymi predkami druh človeka Homo, no sme sami prechodovým článkom k ďalším druhom do ktorých sa vyvinieme. Pojem druh nemá pevné hranice a môže byť definovaný iba orientačne. Tak ako je ťažké určiť, čo presne je Slovenčina a kedy sa zmení na nový jazyk či kedy presne vznikla.

Evolučný proces je elegantný. Rieši problém vzniku ináč extrémne nepravdepodobnej komplexnosti jednoduchým a výrazne pravdepodobnejšími malými zmenami, ktoré pri prírodnom výbere testom prejdú alebo zaniknú. A tak majú tie úspešnejšie náhodné modifikácie šancu predať štafetu a pokračovať v ďalších generáciách. Postupne krok po kroku.