Bartolomejská noc - dôkaz kresťanskej lásky.

20.02.2019

Určite ste nie raz počuli, ako boli kresťania hrozne prenasledovaní prvé roky Rímanmi, až kým Konštantín neurčil kresťanstvo (z politických dôvodov) za národné zjednocujúce náboženstvo. Ako veľmi boli utláčaní a čo všetko si v priebehu histórie od "nepriateľov kresťanstva" museli vytrpieť. Nevravím, že nemajú pravdu, ale skúsme sa na to ich zveličovanie pozrieť z pohľadu ich vlastnej internej histórie. Uvediem k tomu veľmi poučný citát zo skvelej knihy HOMO SAPIENS, ktorá k tejto téme uvádza toto:

"Za 300 rokov od ukrižovania Krista až po konvertovanie cisára Konštantína iniciovali rímski cisári iba štyri veľké prenasledovania... Za tri storočia polyteistickí Rimania zabili maximálne niekoľko tisíc kresťanov.

Naproti tomu za ďalších 1500 rokov kresťania masakrovali milióny iných KRESŤANOV, aby bránili iba mierne odlišné interpretácie náboženstva postaveného na láske a súcite. 

Pravdepodobnejšie najznámejšie sú náboženské vojny v Európe v 16. a 17. storočí medzi katolíkmi a protestantmi. Všetci prijali Kristovu božskosť a jeho evanjelium súcitu a lásky. Nezhodli sa však na povahe jeho lásky. Protestanti verili, že Božia láska je tak silná, že Boh sa prevtelil do človeka, nechal sa mučiť a ukrižovať, čím snímal prvotný hriech a otvoril brány neba všetkým, ktorí mu vyznali svoju vieru. Katolíci trvali na tom, že viera je síce zásadná, ALE NESTAČÍ. Aby sa veriaci dostali do neba, museli sa zúčastňovať na cirkevných rituáloch a konať dobré skutky. Protestanti to odmietali akceptovať a tvrdili, že tento princíp, niečo za niečo, podceňuje veľkosť a lásku Boha...

Tieto teologické spory prerástli do násilia, ktorému v 16. a 17. storočí padli za obeť státisíce katolíkov i protestantov. Dňa 23. augusta 1572 napadli francúzski katolíci, ktorí zdôrazňovali význam dobrých skutkov, spoločenstvá francúzskych protestantov, ktorí presadzovali lásku Boha voči ľudstvu. Pri tomto útoku, počas takzvanej Bartolomejskej noci, bolo za menej ako 24 hodín zavraždených 5000 až 10000 protestantov.

Keď sa pápež v Ríme dopočul správy z Francúzska, bol taký nadšený, že inicioval slávnostné modlitby na oslavu tohto činu a poveril Giorgia Vasariho, aby vyzdobil jednu z vatikánskych komnát freskou na tému tohto masakru (miestnosť je momentálne pre návštevníkov neprístupná). Za 24 hodín zabili kresťania viac iných kresťanov ako polyteistické rímske impérium za celú svoju existenciu."

O Bartolomejskej noci sa toho dá na internete nájsť pomerne veľa. Protestanti sa k tomu veľmi často a radi vracajú a katolíkom to sústavne pripomínajú. Mňa zaujala na tejto príhode aj udalosť na druhý deň po masakre.

Katolíci po tom, ako neskutočne SUROVO vyzabíjali tisíce hugenotov (francúzskych Kalvinistov), uvideli rozkvitnúť v Paríži vyschnutý strom, čo si interpretovali ako pochvalu a palec hore od Boha a s Hospodinom na svojej strane postupovali nasledujúce dni ďalšími mestami a vyzabíjali pár tisíc ďalších protestantov.

Toto je len jeden z mnohých príbehov, kedy sa kresťania vyhladzovali medzi sebou navzájom. Novodobá história pozná veľa konfliktov čisto medzi kresťanmi. Či už išlo o tisíce mŕtvych alebo deportovaných počas Juhoslovanského konfliktu medzi rímskokatolíckymi Chorvátmi a ortodoxnými kresťanmi v Srbsku alebo nikdy nie úplne skončený nábožensko-etnický súboj medzi protestantmi a katolíkmi v Severnom Írsku.
Kresťania nepotrebujú ani židov či moslimov, aby dokázali jasne preukázať, aké mierumilovné náboženstvo to nasledujú.