Barbarstvo našej svätej knihy je predsa OK.

12.03.2019

Predstavte si, že by ste sa narodili ako hinduisti a žili by ste v prostredí južnej Indie. Od narodenia by Vám hovorili o pravde védskych spisov a hlavne dokonalosti knihy Bhagavadgíta. Asi len ťažko by Vás niekto presvedčil, že pravda sa skrýva v Biblii či Koráne. Hlavne ak neexistuje žiaden priamy dôkaz pre to či ono tvrdenie a navyše je mnoho veršov tak ľahko vyvrátiteľných či totálne nezmyselných. Príbehy sa Vám budu zdať nepútavé - nejaký Arabi či Araméjci Vás predsa nebudú vzrušovať. Bohovia sa určite zaujímajú o Indiu a nie o nejaké bezvýznamné komunity na "blízkom východe".

A to isté by platilo, ak by ste sa narodili ako moslim či kresťan. Vieru si totiž vo valnej väčšine nevyberáme objektívne, či na základe racionálneho výberu z množstva existujúcich vieroúk. Do náboženstva sme takmer vždy indoktrinovaní, a teda viera v pravdu či objektívnosť toho či onoho náboženstva nám bola postupne do mozgov "vtrénovaná" našim okolím.

Preto je len ťažko predstaviteľné, že by si praktizujúci moslim otvoril Knihu Mormonovu o rozprávkovej histórii Amerického ľudu a náhle vyhlásil, že všetko mu tam dáva zmysel a konečne našiel pravdu. Platí to aj opačne pre mormona. Všetci totiž vychádzajú z kníh, ktoré sa dajú interpretovať rôznorodo a hlavne vyrastali v prostredí, ktoré im celý život vtĺkalo, že všetko naokolo sa deje presne podľa ich svätého písma - napĺňajú sa proroctvá, všade vidieť znamenia ich božstva (a LEN ich božstva) a všetko dobré čo sa v živote stáva je výsledkom tej správnej viery. A podľa toho si ľudia budujú aj svoj pohľad na morálku a spravodlivosť - podľa učenia vlastného lokálneho náboženstva.

Veľmi pekným príkladom zaslepenej viery a neobjektívneho pohľadu na vlastné náboženstvo je aj Biblický príbeh o tom, ako Jozue zničil Jericho a o invázii do zasľúbenej zeme. Ako uviedol R. Dawkins "tento príbeh je morálne k nerozoznaniu od Hitlerovej invázie do Poľska či od Husajnového masakru Kurdov a Arabov z Mokrín."

Práve tento príbeh bol podstatou zaujímavého testu, ktorý vykonal izraelský psychológ George Tamarin na tisícke izraelských školákov. Len pre pripomenutie je to príbeh, v ktorom Jozue na príkaz Hospodina rozkáže zničiť celé mesto: "Mečom vykonali hubiacu kliatbu na všetkom, čo bolo v meste, na mužoch i ženách, na mladých i starých, na dobytku, ovciach i osloch." Samozrejme zlato a striebro bolo "zasvätené" Hospodinovi. A nakoniec Izraeliti mesto vypálili.

Tamarin dal po prečítaní tohto príbehu židovským deťom jednoduchú morálnu otázku: "Choval sa podľa Vás Jozue a Izraeliti spravodlivo?" A výsledok? 66% detí s jeho barbarským činom plne súhlasilo a 8% čiastočne súhlasilo s odôvodnením, že keď im túto zem Hospodin prisľúbil, mali na to právo. Navyše sa zbavili zlého náboženstva. Tento genocídny masaker bol teda ospravedlňovaný na základe náboženského názoru. Je očividné, že názory detí vo veku 8 až 14 rokov boli formované názormi ich rodičov. Rovnako, ak nie horšie, by určite reagovali napríklad mladí moslimovia.

Čo však bolo zaujímavé, je pokračovanie tohto testu na kontrolnej skupine detí, ktoré dostali rovnaký test z knihy Jozue, avšak jeho meno bolo nahradené menom "generál Lin" a miesto Izraela šlo o čínske kráľovstvo spred 3000 rokov. V prípade tohto testu boli výsledky úplne opačné. S chovaním generála Lima súhlasilo iba 7% detí a nesúhlasilo až 75%. Ak sa teda nejednalo o lojalitu k judaizmu, zrazu je morálny pohľad na ten istý príbeh totálne odlišný.

V akom prostredí a teda aj náboženstve deti vychovávate, také názory na spravodlivosť im vštepujete. Ak sú teda vychovávané podľa starovekých kníh, aj ich morálka je formovaná archaickými názormi.

A aby som upresnil ešte jednu vec. Možno sa pýtate, prečo tieto deti nenasledujú šieste Božie prikázanie, ktoré im zniesol Mojžiš z hory Sinaj? Lebo NEZABIJEŠ je a vždy bolo chápané ako "Nezabiješ žida". Nevzťahovalo sa na nezabiješ Rímana, moslima, otroka, homosexuála či iného člena nehodiacej sa skupiny. Náboženstvá majú vlastné pravidlá pre vlastné skupiny. A deti do týchto pravidiel vyrastajú. To ma desí najviac.