Ateizmus v dobe sociálnych médií

Ak si pozriete štatisticky nárastu ateizmu v rozvinutých krajinách sveta (tzv. "západných", aj keď osobne nemám ten termín rád, keďže sem nepatria len krajiny na západe), možno vás prekvapí, akým rapídnym spôsobom klesá v poslednej dobe záujem prevažne mladých ľudí o identifikovanie sa s náboženským presvedčením. Dokonca stúpa počet mladých, ktorí sa bez ostychu označujú za ateistov. Aj pre mladých Američanov vo všeobecnosti už pojem ateista postupne prestáva byť nadávkou (aj keď byť neveriacim je stále lepšie, ako byť ateistom 🤔).

Celkový rýchly trend klesania religiozity nie je ani tak výsledkom toho, že dospelí ľudia húfne opúšťajú vieru (aj keď aj to sa deje), ale je to hlavne tým, že 𝙨𝙩𝙖𝙧𝙨̌𝙞𝙪 𝙫𝙮𝙨𝙤𝙠𝙤 𝙧𝙚𝙡𝙞𝙜𝙞𝙤́𝙯𝙣𝙪 𝙜𝙚𝙣𝙚𝙧𝙖́𝙘𝙞𝙪 𝙥𝙤𝙢𝙖𝙡𝙮 𝙣𝙖𝙝𝙧𝙖́𝙙𝙯𝙖 𝙣𝙤𝙫𝙖́, 𝙠𝙩𝙤𝙧𝙖́ 𝙞𝙣𝙠𝙡𝙞𝙣𝙪𝙟𝙚 𝙠 𝙧𝙚𝙡𝙞𝙜𝙞𝙤𝙯𝙞𝙩𝙚 𝙫𝙮́𝙧𝙖𝙯𝙣𝙚 𝙢𝙚𝙣𝙚𝙟. Na obrázku je zopár vybraných grafov, kde sú porovnávané práve rôzne generácie (vekové skupiny).

Zo 106 krajín je tento trend výrazného poklesu religiozity u mladých ľudí viditeľný v 41 krajinách. Iba v dvoch krajinách (v subsaharskej Afrike) je u mladých badateľný mierne väčší pomer religióznych než u starších. Vo zvyšku krajín je rozdiel medzi mladými a starými štatisticky zanedbateľný.

Najväčší pokles je badateľný vo vyspelých európskych krajinách a severnej Amerike. Obrovské rozdiely medzi generáciami mladých a starých sú viditeľné ale aj v Južnej Kórei, Japonsku a Austrálii (dokonca viac než 20 percentuálnych bodov). Na Slovensku je to podľa PEW Research okolo 9 percentuálnych bodov a v Čechách 14 bodov. Na Novom Zélande klesá krivka religiozity v závislosti na veku od takmer maxima pri najstarších obyvateľoch až na jednu tretinu pri generácii mladých dospelých. V USA sa hlási k ateizmu či agnostizmu asi 40 % Američanov vo veku 18-29 rokov a pritom nad 50 rokov je ich iba okolo 10 %.

V Nemecku podľa štúdie Generation What odpovedalo vyše 80 % mladých ľudí, že dokážu byť šťastní aj bez Boha. V Beneluxe ešte viac. Aj v Poľsku je medzi generáciami v otázke dôležitosti náboženstva v ich živote, značný rozdiel. Len 16% mladých Poliakov považuje náboženstvo v ich živote za dôležité, kdežto až pre 40 % Poliakov nad 40 rokov ho pokladá za veľmi dôležité. 𝙉𝙖 𝙄𝙨𝙡𝙖𝙣𝙙𝙚 𝙨𝙖 𝙥𝙧𝙚𝙥𝙖𝙙𝙡𝙖 𝙟𝙚𝙝𝙤 𝙙𝙤̂𝙡𝙚𝙯̌𝙞𝙩𝙤𝙨𝙩̌ 𝙢𝙚𝙙𝙯𝙞 𝙢𝙡𝙖𝙙𝙮́𝙢𝙞 𝙣𝙖 𝙪́𝙯̌𝙖𝙨𝙣𝙮́𝙘𝙝 0,0 %.

Rovnaký trend a veľký generačný rozdiel je vidieť aj pri otázkach návštevy kostolov či dennej modlitby (v Japonsku je tento rozdiel až 29 percentuálnych bodov). Medzi mladšími je výrazne nižší podiel praktizujúcich veriacich, než u starších.

Nie je to len trend v opúšťaní organizovaného náboženstva. Niektorí argumentujú, že mladí ľudia sa síce nechcú identifikovať s cirkvou do ktorej boli vychovaní, no ostávajú stále veriacimi v Boha či aspoň hľadajúcimi spiritualitu. Avšak ani tu sa výsledky štatistických údajov nijako zvlášť nemenia.

Mylné je aj tvrdenie, že ľudia sa stávajú religióznejší postupom veku a teda v starobe podľahnú nutkaniu veriť v Boha. Početné štatistické výskumy z posledných desaťročí to nepotvrdzujú a určite nie je viditeľný nejaký trend vsádzania na Pascalovu stávku v starobe. Navyše 𝙢𝙡𝙖𝙙𝙞́ 𝙫𝙮𝙧𝙖𝙨𝙩𝙖𝙟𝙪́𝙘𝙞 𝙫 𝙨𝙚𝙠𝙪𝙡𝙖́𝙧𝙣𝙤𝙢 𝙥𝙧𝙤𝙨𝙩𝙧𝙚𝙙𝙞́ 𝙗𝙚𝙯 𝙙𝙤𝙜𝙞𝙚𝙢 𝙨𝙖 𝙚𝙭𝙩𝙧𝙚́𝙢𝙣𝙚 𝙯𝙧𝙞𝙚𝙙𝙠𝙖𝙫𝙤 𝙪𝙥𝙣𝙪́ 𝙣𝙚𝙨𝙠𝙤̂𝙧 𝙣𝙖 𝙣𝙖́𝙗𝙤𝙯̌𝙚𝙣𝙨𝙠𝙪́ 𝙫𝙞𝙚𝙧𝙪. Kdežto v opačnom garde je to menej neobvyklé, teda religiózne vyrastajúci mladí oveľa častejšie opúšťajú svet náboženských dogiem (veľa z vás, vrátane mňa, do tej skupiny patríme).

𝙑𝙤 𝙫𝙨̌𝙚𝙤𝙗𝙚𝙘𝙣𝙤𝙨𝙩𝙞, 𝙘̌𝙞́𝙢 𝙢𝙡𝙖𝙙𝙨̌𝙞𝙖 𝙜𝙚𝙣𝙚𝙧𝙖́𝙘𝙞𝙖, 𝙩𝙮́𝙢 𝙟𝙚 𝙫𝙮́𝙧𝙖𝙯𝙣𝙚𝙟𝙨̌𝙞́ 𝙥𝙤𝙠𝙡𝙚𝙨 𝙧𝙚𝙡𝙞𝙜𝙞𝙤𝙯𝙞𝙩𝙮. Šokujúce boli už správy o výrazných prepadoch v generácii Y (tzv. Millennials - narodení v rokoch 1980-1995), no posledné výskumy ukazujú ešte výraznejší prepad v najmladšej generácii Z (tzv. Post-Millenials alebo iGeneration - narodení v rokoch 1996-2005).

Práve pre túto generáciu je využívanie internetu a napojenie na sociálne siete úplnou samozrejmosťou a je to svet, do ktorého vyrastali už od útleho veku.

Za ešte výraznejší impulz než kvalitné vzdelanie (ktoré potláča nutkanie dosadzovať si za neznáme deje božských agentov), považujem práve silu sociálnych sietí a internetu vo všeobecnosti. 𝙈𝙡𝙖𝙙𝙞́ 𝙡̌𝙪𝙙𝙞𝙖 𝙢𝙖𝙟𝙪́ 𝙚𝙭𝙩𝙧𝙚́𝙢𝙣𝙚 𝙟𝙚𝙙𝙣𝙤𝙙𝙪𝙘𝙝𝙮́ 𝙖 𝙥𝙧𝙞𝙖𝙢𝙮 𝙥𝙧𝙞́𝙨𝙩𝙪𝙥 𝙠 𝙞𝙣𝙛𝙤𝙧𝙢𝙖́𝙘𝙞𝙖́𝙢, 𝙤𝙩𝙫𝙤𝙧𝙚𝙣𝙮́𝙢 𝙙𝙞𝙨𝙠𝙪𝙨𝙞𝙖́𝙢 𝙖 𝙧𝙤̂𝙯𝙣𝙤𝙧𝙤𝙙𝙮́𝙢 𝙣𝙖́𝙯𝙤𝙧𝙤𝙢 𝙥𝙧𝙖́𝙫𝙚 𝙫𝙙̌𝙖𝙠𝙖 "𝙞𝙣𝙩𝙚𝙧𝙣𝙚𝙩𝙪 𝙫𝙤 𝙫𝙧𝙚𝙘𝙠𝙪". Tento výdobytok modernej techniky im ponúka pohľad na svet aj z úplne iných perspektív, ktoré by sa k masám len ťažko dostali.

To má za následok samozrejme aj negatívne vplyvy, ako napríklad prepadnutie mnohým bludom a hoaxom šíreným vlnami internetu, no na druhej strane rozumní ľudia majú konečne dostatok zdrojov informácií a môžu racionálne zhodnocovať tvrdenia a rýchlo si nájsť aj protiargumenty.

Kedysi mali ateistické menšiny a jednotlivci takmer nulovú šancu prezentovať svoje názory, argumenty a kritiku medzi širšími skupinami ľudí. Na jednej strane totiž stála dobre vyzbrojená náboženská organizácia s miliónmi zlatých dukátov poskytovanými na propagáciu svojej viery a prepracovaným PR číhajúcim z kostolných dvierok v každej dedine a indoktrinujúcim mladé mozgy už od krstu a na druhej strane bolo pár rozumných jednotlivcov, ktorí nedisponovali žiadnymi dobrými nástrojmi na šírenie racionality.

Ako sa teda mali dobré názory a argumenty šíriť, ak nebol prístup k ľuďom, ktorí by aj radi prehodnotili svoju vieru, no nedostali žiaden impulz? Komunisti to riešili nátlakom a vlastnou propagandou prispôsobenej ideológie a Američania sa zabalili do Božej prikrývky zo strachu pred komunistickými sovietmi. Žiaden slobodný spôsob uvažovania a prístup k objektívnym informáciám, ktorý by motivoval mladých ľudí. Iba agresívna propaganda z jednej či druhej strany.

Ak je totiž jednotlivec uväznený v komunite, ktorá mu ponúka iba jediný "zaručene pravdivý" a pritom až príliš geograficky a kultúrne závislý pohľad na svet, tak bude preňho ťažké prehodnotiť tieto stanoviská. Stačí však mať voľný prístup k internetu, napríklad k Wikipedii a zrazu dostane dostatok argumentov na pochybovanie. A pochybovanie je dobrým začiatkom ku zdravému skeptickému mysleniu.

𝙉𝙚𝙘𝙚𝙣𝙯𝙪𝙧𝙤𝙫𝙖𝙣𝙮́ 𝙥𝙧𝙞́𝙨𝙩𝙪𝙥 𝙠 𝙞𝙣𝙛𝙤𝙧𝙢𝙖́𝙘𝙞𝙖́𝙢 𝙟𝙚 𝙥𝙧𝙚𝙩𝙤 𝙚𝙨𝙚𝙣𝙘𝙞𝙖́𝙡𝙣𝙮 𝙥𝙧𝙚 𝙠𝙧𝙞𝙩𝙞𝙘𝙠𝙪́ 𝙢𝙮𝙨𝙚𝙡̌, 𝙠𝙩𝙤𝙧𝙖́ 𝙟𝙚 𝙨𝙘𝙝𝙤𝙥𝙣𝙖́ 𝙫𝙮𝙩𝙫𝙤𝙧𝙞𝙩̌ 𝙨𝙞 𝙧𝙤𝙯𝙪𝙢𝙣𝙚́ 𝙯𝙖́𝙫𝙚𝙧𝙮 𝙯 𝙥𝙧𝙚𝙙𝙡𝙤𝙯̌𝙚𝙣𝙮́𝙘𝙝 𝙖𝙧𝙜𝙪𝙢𝙚𝙣𝙩𝙤𝙫.

Obrovská väčšina starších veriacich (ale aj mladých uzavretých a pred vonkajškom chránených v náboženskej komunite) s ktorými som komunikoval, totiž často nemá ani základný objektívny pohľad na vlastnú náboženskú vieru - pohľad zvonku. 𝙉𝙄𝙆𝘿𝙔 𝙨𝙖 𝙣𝙚𝙨𝙩𝙧𝙚𝙩𝙡𝙞 𝙨 𝙫𝙚𝙘𝙣𝙤𝙪 𝙠𝙧𝙞𝙩𝙞𝙠𝙤𝙪, 𝙣𝙞𝙠𝙙𝙮 𝙣𝙚𝙢𝙖𝙡𝙞 𝙢𝙤𝙯̌𝙣𝙤𝙨𝙩̌ 𝙥𝙤𝙘̌𝙪𝙩̌ 𝙤𝙥𝙤𝙯𝙞𝙘̌𝙣𝙮́ 𝙣𝙖́𝙯𝙤𝙧, 𝙣𝙞𝙠𝙙𝙮 𝙣𝙚𝙥𝙧𝙚𝙢𝙮́𝙨̌𝙡̌𝙖𝙡𝙞 𝙣𝙖𝙙 𝙡𝙤𝙜𝙞𝙘𝙠𝙮́𝙢𝙞 𝙖 𝙛𝙖𝙠𝙩𝙞𝙘𝙠𝙮́𝙢𝙞 𝙣𝙚𝙯𝙧𝙤𝙫𝙣𝙖𝙡𝙤𝙨𝙩̌𝙖𝙢𝙞 𝙫 𝙪𝙘̌𝙚𝙣𝙞́ 𝙞𝙘𝙝 𝙫𝙞𝙚𝙧𝙤𝙪𝙠𝙮.

Jehovisti často ani netušia, že koniec sveta im bol zaručene prorokovaný už niekoľkokrát, mormóni netušia, že John Smith bol polygamista a kniha Mormonova obsahuje zásadné historické anomálie o dejinách USA, katolíci netušia, že morálnotvorná RKC je plná pedofilov a korupčných škandálov, moslimovia netušia, že jednou z Mohamedových manželiek bolo 6-ročné dieťa, že osobne stínal hlavy židom a nechal mučiť človeka kvôli pokladu, scientológovia netušia, že ak sa budú nepríjemne pýtať a rýpať, tak sa dostanú na prevýchovu do tábora nútených prác a židia ani netušia, že superhrdinovia ich histórie ako Abrahám, Izák, Jakob i Mojžiš sú historicky nedoložiteľné a najskôr vymyslené postavy. K týmto informáciám sa bežne veriaci nedostávajú, lebo ich okolie a náboženskí zástupcovia vedia, čo sa verejne šíriť smie a čo treba ignorovať či ututlať.

V dobe voľného prístupu k informáciám, už však nie je tak ťažké dostať sa k rôznym názorom a tie si adekvátne overiť. A toto je výhodou mladej generácie vo vyspelých krajinách. 𝙋𝙧𝙞́𝙨𝙩𝙪𝙥 𝙠 𝙤𝙝𝙧𝙤𝙢𝙣𝙮́𝙢 𝙙𝙖́𝙩𝙖𝙢 𝙪𝙯̌ 𝙢𝙖𝙟𝙪́ - 𝙩𝙚𝙧𝙖𝙯 𝙞𝙘𝙝 𝙪𝙯̌ 𝙞𝙗𝙖 𝙩𝙧𝙚𝙗𝙖 𝙣𝙖𝙪𝙘̌𝙞𝙩̌ 𝙙𝙤𝙨𝙩𝙖𝙩𝙤𝙘̌𝙣𝙚 𝙠𝙧𝙞𝙩𝙞𝙘𝙠𝙮 𝙢𝙮𝙨𝙡𝙞𝙚𝙩̌ 𝙖 𝙨 𝙙𝙖́𝙩𝙖𝙢𝙞 𝙥𝙧𝙖𝙘𝙤𝙫𝙖𝙩̌ (𝙫𝙚𝙙𝙚𝙘𝙠𝙮́𝙢 𝙥𝙧𝙞́𝙨𝙩𝙪𝙥𝙤𝙢). A to by malo byť hlavným cieľom moderného školstva. Nie memorovanie zbytočných presných dátumov a mien, či málo podstatných udalostí, na ktoré zaručene zabudneme, ale práca s informáciami, ich spracovanie, analytické myslenie, kritické hodnotenie a vytváranie konzistentných logických záverov.

Vďaka sociálnym sieťam dokážu mladí ľudia komunikovať veľmi jednoducho s ľuďmi zo vzdialených krajín, ktorí majú iné náboženstvá a vlastnú a rovnako silnú vieru, ktorá je v rozpore s vierou ich komunity. A zrazu si uvedomujú, že tie cudzie náboženstvá, ktoré im boli predkladané ako vymyslené a ničím nepodložené, majú de facto presne tie isté argumenty a že tí inoverci majú na ich náboženstvo obdobný pohľad.

𝙎𝙩𝙖𝙧𝙨̌𝙞́ 𝙡̌𝙪𝙙𝙞𝙖 𝙣𝙚𝙗𝙤𝙡𝙞 𝙣𝙞𝙠𝙙𝙮 𝙩𝙖𝙠𝙩𝙤 𝙥𝙧𝙞𝙖𝙢𝙤 𝙠𝙤𝙣𝙛𝙧𝙤𝙣𝙩𝙤𝙫𝙖𝙣𝙞́ 𝙫𝙚𝙧𝙞𝙖𝙘𝙞𝙢𝙞 𝙞𝙣𝙮́𝙘𝙝 𝙣𝙖́𝙗𝙤𝙯̌𝙚𝙣𝙨𝙩𝙞𝙚𝙫. Po takejto konfrontácii je ľahšie si uvedomiť, že to čo bolo predkladané ako objektívne názory sú iba subjektívne názory pochádzajúce z rôznych komunít a takých je na svete veľa.

Výsledkom je teda narastajúci počet detí vychovávaných v menej religióznom a svetu viac otvorenom prostredí - postupne z generácie na generáciu. Nie len že takéto deti majú širší a objektívnejší pohľad na svet, no 𝙥𝙤𝙙𝙡̌𝙖 𝙨̌𝙩𝙪́𝙙𝙞𝙞́ 𝙋𝙀𝙒 𝙍𝙚𝙨𝙚𝙖𝙧𝙘𝙝 𝙨𝙪́ 𝙩𝙖𝙠𝙩𝙤 𝙨𝙚𝙠𝙪𝙡𝙖́𝙧𝙣𝙚 𝙫𝙮𝙘𝙝𝙤𝙫𝙖́𝙫𝙖𝙣𝙚́ 𝙙𝙚𝙩𝙞 𝙨̌𝙩𝙖𝙩𝙞𝙨𝙩𝙞𝙘𝙠𝙮 𝙙𝙤𝙠𝙖́𝙯𝙖𝙩𝙚𝙡̌𝙣𝙚 𝙩𝙤𝙡𝙚𝙧𝙖𝙣𝙩𝙣𝙚𝙟𝙨̌𝙞𝙚 𝙠 𝙞𝙣𝙮́𝙢 - hlavne k menšinám a ľuďom s rozdielnymi názormi (napr. štúdia Duke Univerzity z 2010). Podľa rôznych ďalších psychologických štúdií sú takto vychovaní dospelí neskôr menej pomstychtiví, menej nacionalistickí, menej militantní a menej autoritatívni, než ich religiózni vrstovníci.

Ako je to možné, že im morálka z kostolných lavíc a hodín náboženstva nechýba k tomu, aby vytvárali morálne stabilnú spoločnosť prosperujúcu stále viac a viac? Ako je možné, že aj napriek strašeniu kresťanov, že bezviera vedie k disfunkcii spoločnosti, nihilizmu a strate zmyslu života, sa týmto novým generáciám ľudí darí zlepšovať svet, čoho dôkazom sú štatistické ukazovatele v každom parametri určujúcom blaho a kvalitu života spoločnosti?

𝙉𝙪𝙯̌, 𝙖𝙨𝙞 𝙧𝙚𝙡𝙞𝙜𝙞𝙤𝙯𝙞𝙩𝙖 𝙥𝙧𝙚𝙙𝙨𝙖 𝙡𝙚𝙣 𝙣𝙚𝙗𝙪𝙙𝙚 𝙩𝙖𝙠 𝙙𝙤̂𝙡𝙚𝙯̌𝙞𝙩𝙖́, 𝙖𝙠𝙤 𝙩𝙤 𝙣𝙞𝙚𝙠𝙩𝙤𝙧𝙞́ 𝙩𝙫𝙧𝙙𝙞𝙖 𝙖 𝙠 𝙡𝙚𝙥𝙨̌𝙚𝙟 𝙨𝙥𝙤𝙡𝙤𝙘̌𝙣𝙤𝙨𝙩𝙞 𝙢𝙤𝙯̌𝙣𝙤 𝙨𝙠𝙤̂𝙧 𝙫𝙚𝙙𝙞𝙚 𝙫𝙯𝙖́𝙟𝙤𝙢𝙣𝙖́ 𝙚𝙢𝙥𝙖𝙩𝙞𝙖, 𝙣𝙚𝙯̌ 𝙗𝙤𝙯̌𝙞𝙚 𝙥𝙧𝙞𝙠𝙖́𝙯𝙖𝙣𝙞𝙖.

Tento trend ma veľmi teší a verím, že táto mladá generácia, ktorú už aj dnes niektorí nazývajú "post-kresťanská" bude tvoriť novú spoločnosť, ktorá má šancu byť tolerantnejšou a pokrokovejšou, spoliehajúcou sa na vedu a racionalitu a nie na tradície a povery.