Ateista, agnostik, naturalista, materialista, humanista,... Vyznáte sa v termínoch?

30.07.2019

Táto zaujímavá mapa ukazuje počet nereligióznych ľudí v jednotlivých krajinách Európy. Nechcem sa dnes veľmi vyjadrovať k percentám (a závidieť našim bratom a sestrám z Čiech), skôr to ponúkam na pozretie v zamyslenie sa. Môžete sa k tomu v komentoch samozrejme voľne vyjadrovať.

Pod príspevkom na facebookovej stránke "I fucking love maps" sa však strhla diskusia o tom, že pojem NERELIGIÓZNY (irreligious) nie je mnohým jasný. Sú to ateisti s agnostikmi? Sú to ľudia nepatriaci k náboženským skupinám, no aj tak veriaci v Boha? Či o koho vlastnte v tejto skupine ide?

Odpoveď to nie je až taká triviálna a jednoznačná. Tieto pojmy sa často menia podľa toho, do ktorého literárneho zdroja nahliadnete. Chcem však dnes ponúknuť podľa mňa najbežnejšie a čo najjednoduchšie podané definície viacerých termínov spojených s nevierou a ateizmom. S mnohými z nich ste sa určite nie raz stretli a možno ste nevedeli, ako si ich najlepšie vyložiť. Netvrdím, že ponúkam dokonalé definície a budem rád, ak v komentároch prípadne niektoré poopravíte či ujasníte.


ATEISTA AGNOSTICKÝ

Ateista je niekto, kto na otázku "Veríš v Boha či božstvo" odpovedá "Nie". Avšak jeho presvedčenie môže mať rôzne stupne. Agnostický ateista (agnostizmus = nepoznanie) NETVRDÍ, že Boh neexistuje. Len neverí, že nejaký exituje. To je dôležitý rozdiel! Odmieta iba tvrdenia teistov - berie ich za nepresvedčivé.

Navyše sa nevyjadruje k iným nadprirodzeným bytostiam či tvrdeniam mimo otázky o božstve.


ATEISTA GNOSTICKÝ

je presvedčený, že žiaden Boh neexistuje. Avšak byť gnostikom (tým, kto VIE) znamená, že máte presvedčenie, a to presvedčenie by malo vychádzať z nejakého dôkazu či nevyvrátiteľnej logickej dedukcie. Bremeno dokazovania - že Boh neexistuje - leží na strane tohto ateistu.

Dokázať neexistenciu konkrétne definovaného Boha je možné, ak je definovaný nelogickými tvrdeniami (napríklad judeokresťanský Boh nemôže existovať, ak je vševediaci, všemocný a dokonale dobrý súčasne). Dokázať neexistenciu (neexistujúceho) Boha je však z princípu nemožné, preto je tento prístup dosť nelogický. 


ČISTÝ AGNOSTIK

pripúšťa, že existencia Boha je rovnako pravdepodobná, ako jeho neexistencia. Také fifty-fifty. Agnostik je podľa väčšiny slovníkov niekto, kto tvrdí, že existenciu i neexistenciu nemôžeme a nikdy nebudeme môcť dokázať.


NETEISTA

sa často používa v spojení s istými náboženstvami. Je to väčšinou vyznávač východných náboženstiev ako Taoizmus, Konfucianizmus, Šintoizmus či Budhizmus (v určitých vetvách). Tieto náboženstvá sa označujú ako neteistické, keďže neuznávajú žiadne konkrétne božstvá či Bohov. Veria však na duchov, reinkarnáciu, energie atď. Význam je totožný s ateizmom, len použitie slova je mierne odlišné.


NERELIGIÓZNY (IRELIGIÓZNY) ČLOVEK

je niekto, kto síce môže veriť v istú formu Boha či akokoľvek definované božstvo, no nepatrí k žiadnemu organizovanému náboženstvu. Aj spirituálni ľudia bez náboženstva sa radia k nereligióznym. Do tejto skupiny však patria aj ateisti a agnostici. Nepatria sem však vyznávači neteistických náboženstiev, pretože sa riadia náboženskými dogmami a praktizujú náboženské rituály a tradície.


ATEISTICKÝ AKTIVISTA

väčšinou v istých kruhoch pomerne známi ateisti, ktorí sa rozhodli verejne prezentovať ateizmus. Patria k ním napríklad medzi ateistami populárni R. Dawkins, S. Harris, D. Dennett, Ch. Hitchens, M. Dillahunthy, L. Krauss, A. Ra, B. Maher, M. Shermer, R. Gervais či D. Barker. Aj medzi youtubermi sa nájdu pomerne výrazní aktivisti. Mnohí z nich sa venujú aktivizmu práve z dôvodu ich šťastného prechodu z fundamentálnej viery k ateizmu.


MILITANTNÝ ATEISTA

je výmyslom teistov. Je to pejoratívny výraz používaný pre veľmi zanietených ateistických aktivistov. Títo ateisti za svoju vec "bojujú", avšak zbraňami takých aktivistov sú slová, blogy, videá, články. Na rozdiel od silne motivovaných teistov istých náboženstiev mieru a lásky, sa títo militantní ateisti nemusia odpaľovať na verejných miestach.


ANTITEISTA (ANTIRELIGIONISTA)

je ateista, ktorý je presvedčený, že náboženstvá a viera v Boha či božstvá sú zhubné pre spoločnosť a mali by byť eliminované. Snaží sa poukazovať na neprávosť, netoleranciu, korupciu, sexuálne aféry, zhubný vplyv na racionálne uvažovanie, náboženský terorizmus, fundamentalizmus, protipokrokové a protivedecké dogmatické zmýšľanie alebo na náboženské zasahovanie do práv a slobôd ostatných ľudí mimo skupinu veriacich.


HUMANISTA

verí v silu a schopnosti človeka. Podľa humanistu pramení pravda a hodnoty z nášho vnútra. Vyzdvihuje rozum a morálne hodnoty pokladá za ľuďmi definované zásady a nie Bohom zdelené pravidlá. Humanisti dávajú do popredia etické princípy a tvrdia, že na to nepotrebujeme náboženstvá. Neveria v posmrtnú odmenu či odplatu a tvrdia, že mravne sa máme správať teraz a tu, aby sme žili v lepšom svete, nakoľko sa navzájom ovplyvňujeme a tvoríme spoločne hodnoty a lepšiu budúcnosť.


BRAJT

je členom intelektuálneho hnutia vyznávajúceho naturalistický svetonázor. Neprijíma nie len myšlienku božstva, ale odmieta aj názory na nadprirodzené entity (duchov, víly, škriatkov, duše). Dôraz kladie na rozumové a vedecké poznávanie sveta a nie na vieru. Je to hnutie vytvorené Danielom Dennettom.


NATURALISTA

je človek, ktorý vysvetľuje všetky javy ako výsledok prírodných dejov (či už ide o život, myslenie, vedomie atď.). Odmieta všetko nadprirodzené, spirituálne či transcendentné. Všetky zákony ovplyvňujúce tento svet a dianie v ňom sú čisto fyzikálnej a poznateľnej podstaty. Dajú sa definovať a pochopiť.


MATERIALISTA

zastáva názor, že všetko čo existuje pochádza z hmoty. Dokonca aj myšlienky, vedomie a hodnoty sú závislé na hmote a nemôžu bez nej existovať. Je opakom IDEALISTU, ktorý tvrdí, že realita je nemateriálna, čisto mentálneho stavu a istá forma vedomia existovala pred vytvorením materiálnej existencie - vedomie determinuje a tvorí realitu.

Materialista hovorí presný opak - matéria, teda v tomto prípade mozog je nutný na vytvorenie vedomia a teda matéria je prvotná a vedomie a myseľ sú až druhotné.


VOĽNOMYŠLIENKÁR

anglicky Freethinker je človek zakladajúci poznanie na logike, rozume a empirickom poznávaní na rozdiel od tradícií, autority, dogiem či zjavení. Radšej formuje svoje vlastné myšlienky a úvahy po zrelom zhodnotení všetkých aspektov, než by mal poslúchať a nasledovať názory a myšlienky iných ľudí. Odmieta teda tradičné náboženské, ale aj politické a spoločenské systémy a konvencie.


RACIONALISTA

tvrdí, že všetka viera by mala byť podrobená rozumovému a vedeckému skúmaniu. Prijatá by mala byť iba tá, ktorá obstojí pred logickými argumentami či dôkazmi. Racionalista vie, že Boh môže byť definovaný napríklad aj tak, že ho nikdy nebude možné dokázať (ako neviditeľný, nehmatateľný, nedetekovateľný drak v garáži Carla Sagana) a preto je logické byť skôr ateista alebo agnostik.


SKEPTIK

je vo všeobecnosti človek, ktorý pochybuje a odmieta tvrdenia a viery, kým nedôjde k dostatočne presvedčivému tvrdeniu či dôkazu, ktoré tento názor či vieru podporí. Neaplikuje sa iba na náboženstvá, ale aj na pseudovedu, nadprirodzené udalosti či konšpiračné teórie. Skepticizmus môže mať mnoho stupňov a môže skončiť napríklad až na hranici absolútneho či radikálneho skepticizmu, ktorý predviedol René Descartes, keď vylúčil ako nepodložiteľné takmer úplne všetko empirické, čo naše oklamateľné zmysly poskytujú i každú myšlienku, ktorá môže byť ilúziou či predstavou zámerne vloženou do našej mysle. Tým došiel k jedinej základnej téze "Myslím, teda som (Cogito ergo sum)". To jediné, čo môžeme dokázať totiž je, že práve teraz pochybujeme. A ak pochybujeme, tak musíme existovať. V praxi však skepticizmus nejde až tak hlboko, hehe.


SEKULARISTA

môže byť teista, ateista i človek akéhokoľvek iného názoru na božstvá. Jeho presvedčením je, že náboženstvá by mali byť oddelené od politiky a riadenia štátu. Nemali by zasahovať a ovplyvňovať ďalších ľudí, ktorí nevyznávajú určitú vieru či nie sú členmi náboženských skupín. Podľa sekularistu by napríklad náboženská výučba, symboly či modlenie na školách nemali byť povolené. Náboženstvá sa majú slobodne praktizovať v súkromí či v na to určených priestoroch.


DEISTA

patrí k teistom, nakoľko verí v istý druh božstva. Nie je to však osobné božstvo. Tvorca vesmíru či prírodných zákonov je síce zodpovedný za to, že existuje niečo skôr než nič a jeho zámerom bol vesmír, no my nie sme jeho cieľom a nie je v jeho záujme nás sledovať, počúvať naše modlitby, odmeňovať nás či trestať.


PANTEISTA

prirovnáva prírodu a teda celý kozmos k božskej bytosti. Kozmos tvorí celok, ktorý je božskej povahy. Podľa chápania tejto strohej definície, môže byť panteizmus braný aj ako teistický aj ako ateistický smer. Medzi prvotných panteistov sa radí Spinoza, no k určitému výkladu panteizmu sa prikláňal aj Albert Einstein a mnoho vedcov či filozofov. Dnes používajú panteistické myšlienky aj niektoré New Age hnutia. Vo všeobecnosti to však nie je náboženský postoj, ktorý by vyžadoval nejaké rituály či spoločenstvá.


TEISTA

verí v Boha či božstvo. Často (kvôli vyčleneniu od deizmu) je to istá forma osobného boha, ktorý má o nás záujem a pokladá ľudstvo za vrchol či dokonca cieľ svojej tvoriteľskej činnosti. V istých náboženstvách má dokonca o nás taký záujem, že nám poskytuje návody na život a poslušných odmeňuje.


APATEISTA

je spojením slov teista a apatia. Je to niekto, kto má otázku viery či neviery v Boha úplne v paži. Vôbec ho nezaujíma hľadať na to odpoveď, niečo v tomto smere prijímať či odmietať. Je to teda skôr o postoji, než o viere či názore.