Alan Turing

Pred 108 rokmi sa v dnešný deň (23.6.) narodil matematický génius, logik a kryptoanalityk, ktorý počas druhej svetovej vojny prelomil kód nemeckého "neprekonateľného" kryptovacieho stroja Enigma, čím minimálne skrátil - ak nie úplne zvrátil - celý priebeh vojny a tým zachránil možno aj milióny životov. Tento jeho úspech, ktorý bol pokladaný za najdôležitejší príspevok jednotlivca k víťazstvu Spojencov proti nacistickému Nemecku, bol ešte dlhé roky po vojne držaný v tichosti kvôli štátnemu tajomstvu.

Zaslúženej slávy sa však tento "Code Breaker" nedožil. Namiesto vďaky bol odsúdený za "ohavný skutok" - HOMOSEXUALITU, ktorá bola ešte pred pár desaťročiami v Británii považovaná za trestný čin!!! Podobne odsúdených bolo v tej dobe v Británii takmer 50.000 homosexuálov.

V roku 1952 prišla polícia zadržať tohto vojnového hrdinu (o ktorom sa to vtedy nevedelo) a po ponižujúcom procese dostal na výber z dvoch možných trestov - väznenie alebo chemickú kastráciu. Vybral si to druhé, aj keď vedel, že prijímanie ženských hormónov mu okrem narastajúcich pŕs spôsobí aj mnoho iných nepríjemností. Hlavné bolo, že mohol naďalej pracovať ako akademik. Bolo mu však odopreté naďalej pracovať ako kryptografický poradca pre vládu a vycestovať do USA. Údajne to psychicky nezvládol a v roku 1954 spáchal samovraždu vo veku 41 rokov zjedením jablka napusteného kyanidom.

V roku 2009 sa pod petíciu žiadajúcu oficiálne ospravedlnenie za toto jednanie podpísalo 30 000 ľudí. Britský premiér Gordon Brown výzvu prijal a verejne sa za tento čin ospravedlnil a jednanie voči Alanovi označil za hrozné. Neskôr sa ospravedlnila aj kráľovná Alžbeta II.

Alan je odborne známy hlavne vďaka jeho povojnovej práci na vývoji jedného z prvých digitálnych počítačov. Skúmal aj fungovanie mozgu, kooperácie neurónov a bol priekopníkom v morfogenéze. Bol vynikajúci matematik, ktorý študoval v Cambridge a PhD titul získal v Princetone. Je nazývaný aj otcom moderných počítačov a počítačovej vedy.

Časopis Time ho v roku 1999 zaradil do skupiny 100 najdôležitejších ľudí 20. storočia a dodal: "Ostáva faktom, že každý, kto ťuká do klávesnice, otvára tabuľku či textový dokument, pracuje na inkarnácii Turingovho stroja." Na jeho počesť je v oblasti informatiky za inovácie udeľované každoročné ocenenie pod názvom Turingova cena.

Medzi ľuďmi je známy aj "Turingov test", ktorý navrhol Alan na testovanie inteligencie umelo vytvorených strojov. Test spočíva v tom, že necháme jedného človeka v úlohe pýtajúceho sa dávať otázky dvom respondentom, ktorých nemá možnosť vidieť. Jedným z nich je človek a druhým počítač. Komunikácia je výlučne textová, trvá päť minút a rozsah konverzačných tém nie je nijako obmedzený. Ak pýtajúci sa nie je schopný na základe odpovedí rozlíšiť, ktorý z odpovedajúcich je človek a ktorý stroj, potom tento stroj možno považovať za inteligentný. Tento test má svoje slabé stránky (známy argument čínskej izby), no je to stále jedna z najlepších metód vo filozofii umelej inteligencie, ktorá nám ponúka rozšírený pohľad na chápanie a definovanie inteligencie. Čiastočne sa podarilo zdolať test napríklad v roku 2014 ruskému programu Eugene simulujúcemu 13-ročného chlapca so slabšími znalosťami angličtiny. Prvý počítač, ktorý prejde kompletne úspešne testom bude ocenený Loebnerovou cenou o ktorú sa každý rok bojuje - zatiaľ bez finálneho víťaza.

Skvelý film o Alanovom živote a tomto úžasnom ľudskom úspechu pod názvom "Kód Enigmy" bol natočený v roku 2014 s Benedictom Cumberbatchom v hlavnej úlohe. Silne odporúčam pozrieť.

O tom, či bol Alan ateista sa vedú dohady. V Computed Machinery and Intelligence v 1950 napísal "Boh dal nesmrteľnú dušu každému mužovi i žene, avšak nie zvieratám či strojom. Preto zvieratá a ani stroje nedokážu myslieť... Takéto tvrdenia nedokážem akceptovať." Tiež uvádza "Nie som veľmi ohromený teologickými argumentami, nech už sa snažia podporiť akékoľvek tvrdenia. Takéto argumenty sa v minulosti často ukázali ako nevyhovujúce."

Bol jednoznačne proti organizovaným náboženstvám, no chytal sa myšlienky na možnú existenciu nesmrteľnej duše meniacej telá.

Tomuto záchrancovi životov a otcovi moderných počítačov, s ktorým sa jednalo neľudsky na základe nábožensko-spoločenských predsudkov, môžeme za veľa ďakovať a nemali by sme naňho zabúdať. V histórii ľudstva je podobných prípadov hodnotenia ľudí a ich utláčania na základe zastaralých predsudkov až priveľa. Učme sa z histórie a nedovoľme, aby sa takého činy v budúcnosti opakovali.