Ako nás mozog zavádza.

29.07.2019

Júúúj. Keby bol náš mozog aspoň z časti tak výkonný a neomylný, ako si to o ňom myslíme. Vlastne ... ako si to o sebe myslí on sám. On totiž tvorí našu osobnosť a pokladá sa za racionálny, takmer neomylný, presne si pamätajúci organizmus a len veľmi nerád si pripúšťa chyby a omyly. Sám seba bude presviedčať, že to najdokonalejšie, čo vo vesmíre je, je práve on - ľudský mozog. Je to tak trochu narcistický egomaniak.

Ak sa však aspoň trochu o našich mozgoch pokúsime niečo naučiť, zistíme, že sa na ne nedá vonkoncom spoľahnúť. Naletí na hocijakú hovadinu, len aby boli uspokojené jeho túžby a priania, pracuje so skreslenými údajmi, ktoré si ešte dotvára podľa svojich potrieb, veľa si domýšľa, nič si poriadne nepamätá a pracuje iba so zlomkom informácií.

A aj keď si myslí, že riadi sám seba a nad všetkým má dokonalú vedomú kontrolu, pravdou je, že možno až 90% všetkého, čo náš mozog vykonáva je vykonávané podvedome - akosi automatizovane - úplne bez vedomého rozhodovania. Či už vedome alebo podvedome, ľudské mozgy odvádzajú pri oddeľovaní pravdy od fikcie veľmi nespoľahlivú prácu.

Pred pár tisícročiami, keď Pavol z Tarzu behal po svete a chcel presvedčiť pohanov i židov o tom, že novovzniknutá sekta nazvaná kresťanstvo je tou pravou, nemusel veľmi pracovať na presviedčaní ľudí, že zázraky existujú. V tej dobe všetci veľmi dobre "vedeli", že zázraky sa dejú. Takže ich musel presviedčať iba o tom, že práve tie Kristove zázraky sú tie pravé a znamenajú jeho božskosť.

Ľudia vtedy svoj skepticizmus nemali vycibrený tak dobre, ako dnešní ľudia, ktorí sa dostávajú pod paľbu liečiteľov viery, konšpiračných teoretikov a kňazov na jednej strane AVŠAK aj vedcov, filozofov, skeptikov a ateistov na strane opačnej. Stále však používame rozum v takmer rovnakom evolučnom štádiu, len ho musíme natrénovať na prácu s novými údajmi. Skúsme teda náš mozog využívať efektívne a skúsiť jeho nedostatky potláčať.

K pochopeniu toho, ako napríklad extrémne nespoľahlivý je subjektívny argument veriaceho, že "Boh existuje, lebo ja s nim mám osobný kontakt a dáva mi znamenia" či "Karma si ho našla, spravodlivosť je všitá do vesmíru", prípadne "táto metóda alternatívneho liečenia naozaj funguje, lebo každý tomu verí a môjho brata to tiež vyliečilo" si dnes povieme niečo aspoň k pár najdôležitejším kongnitívnym skresleniam (biasom) a chybám, ktorých sa mozog - či už rád či nerád, ale často - dopúšťa. 

Je to úplne bežné zaujatie či predpojatie mozgu, ktoré výrazne ovplyvňuje naše skeptické a objektívne pozeranie sa na predkladané tvrdenia. Myslíme si totiž, že máme pravdu, aj keď ju zjavne nemáme.

Skúste sa sebakriticky nad nimi zamyslieť a skúsiť ich minimalizovať. Vy, rovnako ako aj ja a väčšina iných, sme nimi každý deň ovplyvňovaní. Skúste sa však nad nimi zamyslieť i nad situáciami, v ktorých sa objavujú a snažte sa svoj skepticizmus posilniť.

- Konfirmačné skreslenie je filtrovací proces mozgu, ktorý sa prioritne zameriava len na to, o čom ste už presvedčení. Všímate si iba tie veci, ktoré podporujú Vaše tvrdenie a ostatné (to čo je v rozpore s Vašim presvedčením) ignorujete. Skvelým príkladom sú kreacionisti a plochozemci. Dokážu skvelo ignorovať tony dôkazov.

- Pri ukotvení nám naša minulá skúsenosť bráni prijať nové informácie, ktoré sú v rozpore s naším predpojatým záverom. Proste ak raz tvrdíte, že boh existuje, lebo ste sa niečím "presvedčili", začne Vám všetko dávať zmysel, aj keď je to v jasnom rozpore - napríklad dobrotivý tvorca sveta a zákerné vírusy sú proste pre Vás tak logicky prijateľné.

- Neúmyselná slepota bola skvele pozorovaná napríklad na teste, v ktorom ľudia mali na obrazovke sledovať skupinu ľudí s loptami a počítať počet výmien lôpt medzi skupinou v bielych dresoch. Úloha, ktorá zamestná pozornosť. Pritom väčšina z ľudí kompletne prehliadla zjavnú situáciu, v ktorej sa cez scénu špacírovala niekoľko sekúnd gorila. Proste odfiltrovali úplne zjavné a pritom dôležité či neobvyklé veci.

- Kaskáda dostupnosti nám pomáha uveriť niečomu, čo často opakujeme. Čím viac o niečom počúvate, tým viac tomu začnete veriť. A je jedno, nakoľko sa to zakladá na pravde. Začne to byť presvedčujúce. Na podobnom princípe funguje aj tzv. Ilúzia pravdy. Stačí, aby sa nám niektoré tvrdenia zdali známe - či už vedome alebo podvedome získané - začneme tomu dôverovať. Na tomto princípe fungujú aj reklamy. Čím viac sa o niečom hovorí, tým viac tomu začneme dôverovať.

- Objaviteľská dostupnosť sa prejavuje, ak dávame výrazne väčšiu Váhu tvrdeniam, ktoré sú založené na priamom kontakte, než na abstraktnom, hoci výrazne dôveryhodnejšom tvrdení. To znamená, že príbuzný, ktorý tvrdil, že homeopatický liek mu zabral bude pre nás presvedčivejší ako podložená podrobná štúdia nejakých vedcov, ktorí účinok homeopatík vyvrátili.

- Prispôsobenie (bandwagoon effect) a Falošný konsenzus sú si podobné. Prvý popisuje, ako jednoducho podliehame spoločenskému tlaku a nasledujeme "stádo". Druhý nám zase dáva pocit dôvery vo vlastnú vieru, ak ju zdieľa aj množstvo iných ľudí. Proste ak je kresťanov takmer dve miliardy, tak to máte určite pravdu, keď k ním patríte, však?!

- Bod mŕtvych predsudkov je stav, kedy nelogické správanie vidíme zreteľnejšie u iných, než u nás. Toto je tak typické správanie veriaceho, ktorý sa vysmeje inej náboženskej viere ako bludu, no o svojej je pevne presvedčený, že je založená na jedinej pravde.

- Emocionálne skreslenie je veľmi silné ovplyvnenie nášho racionálneho uvažovania. Dobrý pocit z vlastnej viery a pocit z naplnenia či zmyslu života silne ovplyvňuje naše rozhodnutia.

- Efekt rámovania je skreslenie ovplyvnené naším rozhodovaním na základe dôvery v človeka, ktorý nám informácie podáva alebo akou formou sú nám informácie podávané. Výborný predajca či dobrý kňaz Vám predá každú blbosť a nevýrečný podivný obhájca racionálneho uvažovania bude mať menšiu šancu. Rovnako nebezpečná je slepá dôvera autoritám. Kriticky skúmané musia byť aj výroky rodičov, učiteľov, kňazov či vedcov. Rovnako je pozorovaná aj predpojatosť v skupine - dôverujeme ľuďom z rovnakej skupiny viac, než ľuďom z inej skupiny (my verzus oni). Takže ak ste kresťan a niečo Vám tvrdí kresťan, tak skôr uveríte jemu, než ateistovi (a naopak).

- Halucinácie sú tak bežné a pritom ľudia vidiaci zázraky či zjavenia toto takmer vždy vylučujú. Neuvedomujú si, ako ľahko sa dajú zmysly oklamať a keďže aktivujú rovnakú časť mozgu ako reálne deje, zdajú sa byť tak autentické (na rozdiel od zahmleného snívania).

- Iracionálne vystupňovanie je podľa môjho názoru extrémne bežné a silné. Ide o to, že ľudia často investovali do svojej viery či presvedčenia tak veľa času, že ju proste nechcú opustiť. Kňaz, ktorý zasvätil celý život štúdiu Biblie či ufológ, ktorý vie o každom konšpiračnom článku a blogu bude chcieť len veľmi neochotne upustiť svoje presvedčenie. Česť tým, ktorí to dokázali.

- Pareidolia je úplne bežný psychologický jav a skvele sa hodí na vysvetlenie vidín, zjavení a nadprirodzených javov, ktoré sa tak často šíria medzi nami. Od UFO, cez panenku Máriu na ocikanej omietke, Ježiša na toaste, Godzillu v oblakoch či tvár mimozemšťana na Marse. Ak totiž vidíme alebo počujeme niečo čo nedáva zmyslel, náš mozog automaticky začne vo vzore zmysel hľadať. A zrazu počujeme v šume vetra slovo, ktoré určite poslala babička z neba, aby nás povzbudila.

Taaaaak. A to bolo len pár z nich. Mozog nie je dokonalý. Ak k tomu navyše pripočítate veľmi nepríjemnú skutočnosť, že naše spomienky sú extrémne nepresné a dokonca sa časom menia, dostávate veľmi jasnú predstavu, ako málo sa dá spoľahnúť na to, o čom sme PRESVEDČENÍ.

Spomienky sa nie len že menia, ale ako bolo experimentálne dokázané, dajú sa pozmeňovať či vkladať do mozgu inými ľuďmi. Dokonca aj sny, filmy či príbehy môžu nevedome naše spomienky pozmeniť.

Mozog navyše nikdy nezobrazuje to, čo vidia oči a vnímajú ďalšie zmysly. Poskytuje vlastný vysoko prispôsobený náčrt scény. Nedokáže spracovať všetky informácie (aby sa nepreťažil) a preto pracuje iba so zlomkom toho, čo by ste predpokladali. A všetko ostatné dotvára. Slepá škvrna oka, či zaostrovanie oka iba v malej oblasti sú skvelými príkladmi - mozog musí pracovať efektívne a preto veľa informácií vynecháva či doplňuje.

Nie vždy je možné povedať, či Vás práve oklamal mozog alebo zmysly a či to, čo ste zažili bola hra svetla a zvukov, chybná interpretácia mozgu alebo sa to naozaj stalo. Avšak ak budete pristupovať k tomu skepticky, máte veľkú šancu, že sa nenecháte oklamať a nezasvätíte svoj drahocenný čas nezmyselnému uctievaniu ocikanej steny či hľadaniu ďalších "dôkazov", že Vás navštívili mimozemšťania.

Náš mozog našťastie pracuje po väčšinu času pomerne spoľahlivo a presne. Musíme si však byť vedomí toho, že nie je tak dokonalý, ako by sme chceli a preto aj jeho rozhodnutia musia byť podstúpené kritickému, najlepšie vedeckému skúmaniu, ktoré vedie k objektívnemu poznaniu reality. A ak sa tieto výsledky nezhodujú s tým, čo tvrdí náš mozog... nuž možno sa práve chudák nesprával veľmi racionálne.