Medzi nimi bola jednou z posledných aj matematička a filozofka Hypatia, ktorej mučednícka smrť je spojená s pravdepodobným kompletným zánikom tejto knižnice i ústavu takmer 700 rokov po ich založení. Hypatiu prepadla banda kresťanov, ktorí ju násilne vytiahli z voza a v pôvodne pohanskej budove, ktorú pretvorili na kostol, ju kruto porozrezávali a telo potom spálili na hranici v centre mesta.
Táto knižnica bola nie len obrovskou vedomostnou studnicou, ale aj posvätným miestom zasväteným panteónu vtedajších bohov. Tieto pohanské miesta boli vo štvrtom storočí židmi a novovznikajúcou kresťanskou sektou systematicky ničené a vypaľované. Alexandrijská knižnica bola vtedy takmer celá zničená, a to práve kvôli jej spojeniu s polyteistickými náboženstvami.
Najväčšou pýchou knižnice bola jej nevídaná zbierka kníh. Správcovia knižnice posielali do celého sveta poslov, ktorí skupovali celé knižnice rôznych národov a kultúr. Všetky lode kotviace v Alexandrii boli prehľadávané. Nájdené knihy boli skopírované a potom vrátené majiteľom. Knižnica mohla údajne obsahovať pol milióna až milión ručne písaných zvitkov.
Zvyšky knižnice potom pravdepodobne dorazili v siedmom storočí moslimské nájazdné vojská. Neskoršie arabské spisy sa odvolávajú na túto udalosť zničenia knižnice. Konkrétne v jednom zo spisov sa vyjadruje Omar takto: "Ak tieto knihy sú v súlade s Koránom, tak ich nepotrebujeme. A ak sú v rozpore s Koránom, tak musia byť zničené". V oboch prípadoch bol rozsudok jasný.
Jeden z požiarov sa spája aj s udalosťami dobývania územia Cézara okolo roku 48 nášho letopočtu. Pravdepodobne zažila knižnica za svojej existencie viaceré ničivé požiare. Najväčšie stráty však nastali počas vyššie popísaných udalostí.
Akokoľvek však bola zničená, poznatky, ktoré obsahovala sú nenávratne preč. Zachoval sa z toho len nepatrný zlomok a zvyšok sme museli znova vynachádzať. Pokrok ľudskej civilizácie bol vrátený o takmer tisíc rokov späť.
Ako vieme, Európa sa následne dostala do obdobia, kedy kresťanská cirkev na dlhé storočia potláčala pokrok a poznanie a k znovuobjavovaniu sa dostala až v období renesancie v 15. storočí, ktorej typickým rysom bol humanizmus.
Našťastie v dnešnej digitálnej dobe je už takáto náhla strata poznania takmer nemysliteľná, no vplyv hlúposti, poverčivosti a náboženského spiatočníctva je stále silný a dokáže vykonať množstvo zlého pre spoločnosť a jeho pokrok.
Okrem množstva videí o knižnici na youtube či zmienke v tretej časti seriálu Kozmos s Carlom Saganom, jednoznačne odporúčam výborný španielsky film s názvom AGORA o živote a smutnom osude filozofky Hypatie, ktorá sa neúspešne snažila brániť knižnicu pred kresťanmi.
