Thomas Huxley a agnosticizmus

Dnes, v deň výročia úmrtia anglického biológa a antropológa Thomasa Huxleyho (29.6.1895), by som chcel napísať pár slov k agnosticizmu - pojmu, ktorý prvýkrát použil práve tento pán.

Agnostické myslenie je staré ako samotný filozofický skepticizmus, no pojem ako taký bol zavedený až v roku 1896. Thomas Huxley bol členom "Spoločenstva metafyzikov" - spolku liberálnych kňazov, deistov, unitariánov, pozitivistov a občas aj ateistov, v ktorom s mesačnou pravidelnosťou diskutovali o rôznych metafyzických témach. 🧐 Huxley často konfrontoval práve tých členov, ktorí si boli v istom svojom presvedčení a tvrdeniach značne istí a teda presadzovali tzv. gnostický pohľad na vec.

Huxleyho "agnosticizmus" nebol len nejakým neologizmom stojacím presne v strede medzi teizmom a ateizmom. 

➡️ Po prvé, nie je ohraničený iba presným stredom (50% pravdepodobnosť), ako ho mnohí vnímajú

➡️ a po druhé, nevzťahuje sa výhradne iba na otázku existencie Boha. Preto aj zámerne Huxley nepoužil kmeňové slovo "teizmus" ale vzťahoval ho na starogrécke slovo "gnosis", teda "znalosť". Postavil pojem tak, že vo všeobecnosti sa dá použiť nie len na vieru v Boha, ale aj na posmrtný život, existenciu duší 👻 a ďalšie mystické, či spirituálne tvrdenia.

Čistý agnosticizmus, teda presný stred medzi teizmom a ateizmom je veľmi zriedkavo sa vyskytujúci názor. Málo kto pokladá jedno tvrdenie za rovnako pravdepodobné ako to druhé (opačné).

Agnosticizmus sa teda skôr chápe ako neistota, a teda pokrýva všetky názory niekde v spektre medzi HRANIČNÝMI presvedčeniami (či už teistickými alebo ateistickými), ktoré by sa dali nazvať gnostickými, lebo ich zástancovia vravia 👉 "Ja viem, že mám pravdu. Som si v názore istý." (na Dawkinsovej škále sú to hodnoty 1 a 7).

Je totiž jasné, že naša neschopnosť dokázať či vyvrátiť existenciu niečoho, neznamená automaticky, že existencia je rovnako pravdepodobná ako neexistencia. 🧠 Preto tento čistý agnosticizmus neznie veľmi rozumne.

Je snáď rovnako pravdepodobné že existujú víly 🧚 ako to, že neexistujú??? Je teda rozumné byť čistým agnostikom len preto, že nikto nevie stopercentne dokázať ich neexistenciu? 🤨 Asi nie.

Agnosticizmus by mal stáť proti neodôvodnenej istote - proti tým, ktorí nepripúšťajú omyl vo svojom presvedčení. Je o intelektuálnej pokore a pripustení, že nie všetko vieme.

Huxley sa ostro postavil proti viere bez dôkazov. Či už neoblomnej viere v existenciu Boha, ale aj neoblomnej viere v neexistenciu Boha.

Stojí v opozícii proti gnostickému teizmu (tzv. fundamentalizmu), ako aj gnostickému ateizmu. Jeden svoj agnostický výrok formuloval aj takto:

👉 "Som príliš skeptický na to, aby som dokázal čokoľvek poprieť."

❗ Nesnažte sa agnosticizmus chápať ako integrálnu súčasť teistickej škály. Oveľa lepšie ho pochopíte, ak si predstavíte dve samostatné škály: ➡️ Škálu VIERY a škálu POZNANIA.

Teizmus je jednou škálou siahajúcou od VERÍM po NEVERÍM a gnosticizmus zase škálou siahajúcou od VIEM po NEVIEM. Navzájom sa nevylučujú ale dopĺňajú - popisujú totiž iné veličiny.

Pre lepšie pochopenie pripomínam môj starší príspevok:

https://www.sekularne-nebo.sk/l/ateista-agnostik-ci-teista-gnostik-co-ste-vy/

Je možné sa pozrieť na agnosticizmus aj z hľadiska jeho "trvácnosti". Je rozdiel medzi tvrdením, že ➡️ "momentálne nevieme otázku zodpovedať" a ➡️ "nikdy nedokážeme otázku zodpovedať." Na základe toho sa dá agnosticizmus deliť na dočasný (slabý) a večný (silný či striktný).

Názory, že niektoré otázky nebudeme môcť NIKDY zodpovedať, boli už mnohokrát prelomené. Napríklad v roku 1935 známy francúzsky filozof Auguste Comte napísal toto o hviezdach:

👉 "Nikdy nebudeme schopní žiadnym spôsobom študovať ich chemické zloženie alebo ich štruktúru."

Nebol si však vedomý, že v tej istej dobe už nemecký vedec Joseph von Fraunhofer svojim spektroskopom pracoval na analýze zloženia Slnka. ☀️ Do dnešného dňa sme zanalyzovali zloženie obrovského množstva hviezd. Presadzovať teda tento typ silného agnosticizmu nemusí byť veľmi rozumný prístup.

Podľa mňa má väčší zmysel presadzovať tzv. slabý agnosticizmus, ktorý tvrdí, že existencia či neexistencia božstva je pre nás síce momentálne neznáma, no nie nevyhnutne neriešiteľná či nezodpovedateľná.

Ak totiž akékoľvek božstvo interaguje s naturálnym svetom (tvorí ho, zasahuje zázrakmi, komunikuje na akejkoľvek úrovni s ľuďmi,...) tak musí existovať spôsob, ako by sa dala taká existencia preukázať. Kým teda nezískame dôkaz pre či proti, je lepšie zastávať toto stanovisko. Kto vie, kedy, ako a či budeme schopní to dokázať, no to neznamená, že to hneď ako možnosť vylúčim.

Ja som teda agnostický aj voči silnému agnosticizmu 😊 ktorý sa snaží naznačiť, že isté otázky sú istotne nezodpovedateľné.

Do kedy je teda rozumné ostať agnostikom? Treba pochybovať úplne o všetkom a vždy, až kým nebudú otázky stopercentne nevyvrátiteľné? Určite nie. Huxley sám bol silným obhajcom vedeckého bádania a pri svojich postojoch zakladal svoje presvedčenie na dôkazoch. Bol zanieteným propagátorom darwinizmu (aj tento pojem uviedol ako prvý on), za čo si vyslúžil prezývku "Darwinov buldog". 🐕

V tejto súvislosti vravel:

👉 "Vo veciach myslenia neberte za isté úsudky, ktoré nie sú alebo nemôžu byť preukázané."

👉 "Je nesprávne tvrdiť, že sme si istí objektívnou pravdou nejakého tvrdenia, pokiaľ nedokážeme predložiť dôkaz, ktorý túto istotu logicky odôvodní."

‼️ Objektívne poznanie a dôkazy sú tým, čo náš agnosticizmus môže zmierniť či odstrániť.

Zaujímavá informácia z jeho života je, že bol zástancom sekularizmu, no paradoxne presadzoval čítanie Biblie 📙 na školách. Vravel, že 👉 "Kvôli pár švábom netreba spáliť celú loď." Bol si vedomý nemorálnych Biblických veršov, no celkovo hodnotil Ježišove učenie pozitívne a inšpiratívne. Avšak to nemalo vplyv na jeho agnostický pohľad na Bibliu. Vyjadril sa aj:

👉 "Vie niekto poprieť to, že starí Izraeliti stvorili Hospodina nie len že na obraz človeka, ale dokonca na obraz človeka náladového, podráždeného a príležitostne aj násilného?"

Vráťme sa teda k podstate:

➡️ Som ateista? ÁNO. Som agnostik? ÁNO. Prečo? Lebo neverím, že existuje Boh či božstvá, no neviem s istotou preukázať ich neexistenciu.

Som teda rovnako naklonený k teizmu ako k ateizmu (čistý agnostik)? URČITE NIE.

Nevidím pádny dôvod vysvetľovať svet cez supernaturálne deje a kým mi teisti neponúknu rozumné argumenty či dôkazy, nehodlám žiť tak, ako keby existovali nejaké božstvá, víly, Lochnesské príšery, či medzihviezdni návštevníci s nutkaním graficky sa vyblázniť na poliach amerických farmárov. 👽🌾

Na záver už iba jeden Huxleyho pekný výrok, ktorého by sme sa mohli v živote pridržiavať:

👉 "Snaž sa naučiť niečo o všetkom a všetko o niečom"