Len tak medzi skeptikmi - samozrejme si to nevymyslel Abrahám úplne od piky. Obriezky už boli známe v tej dobe aj medzi Egypťanmi či domorodými kmeňmi. Len neboli nedobrovoľne nanútené každému batoľaťu.
Abrahám samozrejme nemal len tento jediný schizofrenický zážitok a ono sa tá jeho choroba vystupňovala a raz, o pár rokov neskôr, ho hlas v hlave požiadal o obetovanie vlastného syna Izáka, no o tomto etalónovom morálnom skvoste si povieme viac nabudúce.
Určite si teraz predstavujete túto obriezku ako chirurgický zákrok v sterilnom prostredí, ostrým skalpelom pod lokálnou anestéziou. Tak premýšľajte odznova a poriadne. Vravíme tu o ľuďoch z obdobia okolo doby železnej, ktorí používali polotupý kameň (neskôr kus skla či ocele) s armádou baktérií čakajúcich na dobre šíriacu sa infekciu a bolestivé rany hojacie sa niekoľko dlhých týždňov.
Abrahámom začala obriezková štafeta v židovských rodinách. Odvtedy sú pisatelia Biblických príbehov často až maniakálne posadnutí práve týmto kúskom mužského pohlavného údu. Dala by sa z týchto príbehov zviazať jedna tučná biblická kniha.
Okrem dosť divného príbehu z knihy Exodus (z dnešného meme) o tom, ako Mojžišova žena zachránila manžela pred Božím trestom práve tým, že svojmu druhému synovi (ktorý doposiaľ nebol obrezaný) náhle ostrým kameňom odrezala časť jeho genitálií a potrela ňou Mojžišovi nohy a tým Mojžiša ochránila pred všemohúcim Hospodinom (v katolíckom, Botekovom a Roháčovom preklade sa dotkla nôh, no v ekumenickom a evanjelickom sa dotkla jeho ohanbia - nie je divu, že po tomto Boh zdrhol), nájdete v Biblii aj ďalšie morálne inšpiratívne príbehy.
Napríklad aj skvelú story o tom, ako sa Dávid chcel naozaj úpenlivo stať zaťom silného kráľa Saula. Ten si vyžiadal za ruku svojej dcéry sto filištínskych obriezok (divná predstava zásnubného prsteňa). Nadržaný Dávid plný odhodlania pobil rovno dvesto Filištíncov a doniesol rozradostenému kráľovi všetky obriezky ešte skôr, než uplynul stanovený čas a tým získal kráľovu dcéru Míkal za manželku (Prvá kniha Samuelova 18: 25-27) No prečo tieto krásne príbehy nevyrozprávajú deťom na hodinách náboženstva? No predstavte si tie detičky, ako sa im v hlavách vybavujú obrázky Dávida, ktorý radostne orezáva 200 mŕtvolám ich pindíky, aby potešil kráľa.
Od začiatku bolo však otázne, prečo by všemohúci a dokonalý Boh tvoril ľudí takých neskutočne nedokonalých. Židia preto prišli s komickou dogmou, že Adam bol predsa len stvorený už obrezaný (k obrazu Božiemu, čiže ani Boh určite nemá predkožku) a len za svoj hriech, ktorého sa dopustil mú tá predkožka dorástla. Strašný trest, poviem Vám.
Dokonca aj Ježiš ako správny žid bol údajne ôsmy deň po narodení obrezaný (toto je všeobecný konsenzus, aj keď táto téma patrila v stredoveku k tým najdôležitejším teologickým otázkam).
Sviatok "Obrezanie Pána" je veľkým sviatkom v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi a slávi sa vždy 1. januára. Je dokonca prikázaným sviatkom u slovenských gréckokatolíkov. Neverili by ste, v koľkých európskych kostoloch sa dala zhliadnuť zaručene "tá pravá" Ježišova predkožka ako cirkevná relikvia a úžasný turistický pútač. Bodaj by nie. Veď sú s ňou (s nimi) spojené mnohé zázračné udalosti.
Pavol z Tarzu keď vymýšľal kresťanstvo sa rozhodol, že obriezky nie sú dobrým predajným artiklom pre rozšírenie tohto nového sektárskeho náboženstva medzi pohanov a tak od obrezávania upustil. A rovno s ním sa vzdal aj ďalších stoviek Božích prikázaní a nechal si iba tých hlavných 10. Lebo veď Boh predsa nemusí mať vždy absolútnu pravdu a tá môže byť, ak treba, aj relatívne-absolútna. Pavol teda premenoval obriezky pinďúrov na duchovné "obriezky srdca" a nazval všetky Božie zákony dočasnými. A kresťania sa týmto liberálnejším pravidlám veľmi tešia. Ich verzia toho istého Boha má zrazu výrazne menej divných požiadaviek. Židia penili, no biznis je biznis. Táto nová sekta rástla rýchlo a muži sa už nemuseli obávať do nej vstupovať.
Možno sa pýtate, načo tu píšem o takej banalite, ktorá v dnešnej dobe už až taká nebezpečná nie je alebo osobne nepoznáte nikoho obrezaného. Podľa štatistík má však takmer tretina mužov aj v dnešnej dobe obrezaný penis. V židovských a moslimských krajinách je to takmer 100%. Tu ide čisto o rituálnu náboženskú tradíciu. V Európe je percento výrazne nižšie.
Divnou výnimkou sú USA, kde je obrezávanie stále populárne (až tri štvrtiny mužov ju podstúpili) a pritom nie je výrazne prepojené so židovskou či moslimskou tradíciou. V USA šlo hlavne o renesanciu obriezky v 19. storočí, kedy v nej protestanti videli skvelý nástroj v boli proti neodpustitteľnému hriechu - masturbácii. Tá totiž údajne spôsobovala chudákom veriacim tuberkulózu, kŕče, paralýzu, či až slepotu. Odstránenie predkožky pomohlo vyriešiť domnelý problém s chorobami a odobrať hriešne príjemnosti teenagerom jednoduchým chirurgickým zákrokom.
Island je prvou krajinou, ktorá mužské obrezanie u detí zakázala. Ak niekto vykoná obriezku z iného, než čisto medicínskeho dôvodu, čaká ho trest. Po tomto vyhlásení sa malá skupinka židov a moslimov v krajine riadne rozhorčila a začala vykrikovať slogany ako antisemitizmus, či islamofóbia.
Pritom hlavným dôvodom, prečo je tak často vykonávaná, je naozaj náboženská tradícia a presvedčenie, že je to Božia požiadavka. Nejedná sa o zdokonaľovanie niečoho, čo je vadné, ale o odstránenie niečoho, čo je morálne vadné pre istú skupinu poverčivých ľudí. Tento zákrok mal podčiarknuť etnickú príslušnosť. Ako povedal Hitchens "Je to krvavá cena za Bohom prisľúbený budúci masaker Kanaáncov. Treba sa na ňu pozrieť v pravom svetle - ako na zmrzačenie bezbranného kojenca s cieľom zruinovať jeho budúci sexuálny život." Dodáva "Žiadna normálne fungujúca spoločnosť by nikdy nesúhlasila - nebyť náboženstva a jeho arogantnosti - s prevádzaním tejto primitívnej amputácie."
Aj keď by malo isť čisto o lekársky úkon, často ho u židov vykonáva rabín (tzv. Mohel) prastarým rituálnym spôsobom. Po odrezaní predkožky vysaje krv z penisu ÚSTAMI a vypľuvne ju. V USA bola v roku 2012 podaná obžaloba na rabína, ktorý preniesol takto na deti vírus Herpes, ktorý sa dá u dospelých dá vyliečiť no u malých detí môže byť smrteľný. Dve deti následkom toho zomreli a dvom sa trvalo poškodil mozog.
A Boh sa prizerá a raduje sa? Požiadavka imaginárnej bytosti, v ktorú určitá skupina ľudí verí, nemôže byť požiadavkou na odoberanie časti tela, a v tomto prípade aj sexuálneho pôžitku, deťom, ktoré sa o tom samé nerozhodli. Tieto uchránené deti sa vedia v dospelosti samozrejme slobodne rozhodnúť, či si časť svojho tela nechajú ufiknúť alebo nie. Je však štatisticky jasné, že by ste len ťažko hľadali človeka, ktorý bol nejakým spôsobom uchránený od toho devastačného kroku v detstve a sám by sa dodatočne rozhodol odstránenie časti genitálií odstrániť.
No a čo na to vravia lekári?
Asociácia lekárov sa vyjadrila takto "Chlapčenská obriezka je úkon, ktorý má o niečo viac zdravotníckych výhod pre pohlavné zdravie ako nevýhod. Je to však individuálne a argumenty jednej ani druhej strany nie sú také pádne, aby sme oficiálne odporúčali či zakazovali automatické odstránenie predkožky."
Áno, ako to berieme všeobecne a to hlavne s prihliadnutím na rozvojové krajiny, kde sa často vykonáva, má aj určité výhody. Môže totiž chrániť mužov s chabými hygienickými návykmi.
Ono je to celé dosť jednoduché. Obriezka takmer vždy bola čisto náboženským či rituálnym úkonom a až časom sa zástancovia začali obhliadať po nejakom racionálnejšom zdôvodnení a začali upotene hľadať možné zdravotné či partnerské "výhody" a prichádzali s hygienou (ktorá sa má samozrejme riešiť ináč a nie mrzačením detských genitálií) či ďalším úžasným nápadom - sex vraj kvôli zníženej necitlivosti trvá dlhšie a teda si ho žena môže dlhšie užiť.
Samozrejme v prípade fimózy či iných ZDRAVOTNÝCH PROBLÉMOV má obriezka opodstatnenie. Avšak vravieť o zdravotných problémoch spojených s rizikami pri neobrezaní môžu len Afričania v kolóniách bez dostatočného prístupu k vode a s úbohou hygienou. Ako vraví Matt Dillahunty "...na udržanie čistého penisu stačí sprcha." U nás i v USA tento smiešny argument len ťažko obstojí.
A čo keby Boh chcel, aby si židia odfikli ucho? Koľko jednouchých by chodilo po svete a tvrdili by, že je to lepšie pre hygienu, lebo sa nemusia umývať za ušami? A sluch tiež nie je veľmi obmedzený. Bolo by to aj vtedy OK, keby to tak chcel samotný Boh (alebo skôr Abrahám by mal menej perverzné schizofrenické zážitky)?
Aký je teda môj názor? Ak má mať dieťa nedobrovoľne zohavené genitálie z rituálneho dôvodu, tak som zásadne proti obriezkam. Rovnako ako to urobila princezná Diana v roku 1982, hovorím NIE bezdôvodným nerozumným tradíciám. Ak však ide o dobrovoľné rozhodnutie rozumnej bytosti o vlastných genitáliách či zo zdravotných dôvodov, samozrejme nemôžem mať nič proti tomu.
PS: O ženských obriezkach, ktoré sú takisto spojené s náboženskými tradíciami sa dnes nevyjadrujem z dvoch dôvodov: sú až príliš barbarské (preto vo väčšine Európskych krajín zakázané) a nemajú základ ani v Biblii a ani Koráne.
